„Videli sme, že rozširovanie EÚ akosi podlieha metóde ‚stále užšej Únie‘ – každý sa chce pripoji? a každý de? chodí spa? pýtajúc sa, ?o môžem urobi?, aby som splnil podmienky potrebné na ?lenstvo. Toto ale nie je úplne prípad západného Balkánu,“ vyhlásil vysoký predstavite? OSN pre Bosnu a Hercegovinu Christian Schmidt. EÚ pod?a neho musí za?a? premýš?a? nad spôsobom, ako tieto štáty dotla?i? k plneniu podmienok.
Osobitný predstavite? EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Laj?ák v nadväznosti povedal, že krajiny západného Balkánu boli zo strany Únie dlhodobo zanedbávané, preto sa na istý ?as vytratil aj ich záväzok vykonáva? potrebné reformy.
Srbský prezident Aleksandar Vu?i? predtým na Globsecu vyjadril pochybnos?, ?i sa jeho krajine podarí vstúpi? do EÚ do roku 2028, hoci prístupové rokovania za?ala už pred približne desiatimi rokmi. Ak to však pod?a Laj?áka ašpirantský štát myslí vážne a plní podmienky, nie je to nemožné.
Slovenský diplomat tiež vyhlásil, že rozšírenie Únie o ?alšie krajiny je z geopolitického h?adiska nevyhnutné, ?o ukázala aj invázia ruských síl na Ukrajinu. To však pod?a neho neznamená, že samotná Únia alebo kandidátske štáty sú v sú?asnosti na rozšírenie pripravené.
Toto tvrdenie podporil aj nemecký diplomat a štátny tajomník spolkového ministerstva zahrani?ných vecí Thomas Bagger. Na to, aby bolo skuto?ne možné do EÚ prija? nové štáty, musia pod?a Baggera prebehnú? dva paralelné procesy – reforma EÚ zvnútra a jej rozširovanie zvonku.
„(Ruský prezident Vladimir) Putin istým spôsobom pre nás definoval hranice Európy,“ povedal Begger. Ukrajina aj Moldavsko pod?a neho patria na európsku stranu tohto rozdelenia. EÚ s obomi krajinami tento rok oficiálne otvorila rokovania o ?lenstve.
(osobitný spravodajca TASR Samuel Randík)
Zdroj feed teraz.sk
