„Ak dovolíme Rusku vyjs? z tohto konfliktu ako ví?az, všetci prehráme,“ povedal Pavel v rozhovore na Pražskom hrade.
Nedávno odhalené tajné rokovania medzi Ruskom a USA, ktoré navrhovali, aby sa Ukrajina vzdala svojho územia, Pavlovi pod?a jeho slov náramne pripomínajú Mníchovskú dohodu z roku 1938. Tú európske krajiny podpísali s nacistickým vodcom Adolfom Hitlerom a rozhodli, že ?eskoslovensko musí Nemecku odstúpi? pohrani?né územie obývané prevažne Nemcami.
Sú?asné správanie Západu prirovnal Pavel k politike ústupkov pred druhou svetovou vojnou, vyjadril však presved?enie, že tentoraz je pod?a neho Západ vinný nie tak zo zrady Ukrajincov, ako skôr z nedostatku kolektívnej odvahy bráni? vlastné hodnoty.
„To, ?o teraz robíme, by som nenazval zradou Ukrajiny. Nazval by som to neochotou – neochotou chráni? princípy, ktoré všetci tvrdíme, že chránime,“ uviedol.
Ruský prezident Vladimir Putin pod?a neho pri zdôvod?ovaní invázie na Ukrajinu používa rovnaký naratív, aký použilo nacistické Nemecko pri anexii Sudet. „V prípade ?eskoslovenska bola nemecká menšina použitá ako zámienka. To isté vysvetlenie používa aj Vladimir Putin,“ povedal s odkazom na argument Moskvy o ochrane ruskej menšiny na Ukrajine.
?eská hlava štátu uznala, že po vojne bude Európa potrebova? novú bezpe?nostnú zmluvu s Ruskom, podobnú Helsinskému aktu z roku 1975. Rusko by v nej malo uzna? územnú celistvos? všetkých signatárov a súhlasi? s vynútite?nými obmedzeniami svojho konania. „Proste nemôžeme dovoli?, aby Ukrajina tento konflikt prehrala,“ zdôraznil Pavel.
V rozhovore tiež argumentoval, že Európa by mala by? schopná bojova? a vyhra? prípadnú vojnu sama, bez výraznej pomoci zo strany Spojených štátov. Varoval, že ak by USA boli „zaneprázdnené inde, napríklad v ázijsko-tichomorskej oblasti“, a nedokázali by poskytnú? k?ú?ové kapacity, ako sú spravodajské služby, doprava, komunikácie a logistika, „my v Európe by sme mali by? schopní to zvládnu? sami“.
Európa ale pod?a neho nemá dostatok zdrojov na zdvojenie týchto štruktúr. Ako riešenie preto navrhol posilni? inštitúcie v rámci „európskeho piliera“ NATO, ?o zah??a akési zdvojenie velite?ských pozícií medzi amerických a európskych predstavite?ov, ktoré by umožnilo hladký prenos právomocí v prípade neprítomnosti USA.
Nedávne incidenty v Európe, pri ktorých do vzdušných priestorov ?lenských štátov NATO prenikli drony po?as ruských útokov na Ukrajinu, ozna?il Pavel za úmyselné a dobre naplánované. Pod?a neho mali nieko?ko cie?ov. „Jedným z nich je ukáza?, že Rusko je toho schopné. ?alším je otestova? náš systém protivzdušnej obrany. Ale testuje aj našu odhodlanos? bráni? sa,“ povedal.
Nevylú?il tiež, že Európa by mohla v budúcnosti reagova? na podobné incidenty pripisované Moskve dôraznejšie, než doteraz – napríklad aj možným zostrelením ruského dronu alebo lietadla. „Rusko by nedovolilo opakované narušenie svojho vzdušného priestoru. A my musíme urobi? to isté,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
