-Ako pedagóg pôsobíte na Univerzite Komenského viac ako desa? rokov. Zmenila sa za ten ?as úrove? slovenského jazyka, s ktorou študenti pracujú? Aké zmeny pozorujete?-
Áno, v sú?asnosti vnímam isté rozdiely. Nachádzam ich jednak v osobnej zaangažovanosti študentov a v ich túžbe študova? vybraný odbor, ktorému by sa chceli v budúcnosti venova?, jednak v príprave, ktorú dostali na základnej a strednej škole. Ke? som na univerzite za?ínala, takmer všetci študenti prichádzali z osemro?ných gymnázií a rozdiely medzi študentmi neboli také výrazné ako dnes, pretože ich poznatky boli zvä?ša vyvážené.
Dnes sa medzi našimi študentmi nachádza aj po?etnejšie zastúpenie absolventov odborných stredných škôl. Tým nechcem poveda?, že by títo študenti mali automaticky horšie výsledky, len možno majú z dôvodu menšieho po?tu hodín slovenského jazyka na strednej škole ?ažší rozbeh. Na druhej strane, aj medzi gymnáziami a ich absolventmi sú nemalé rozdiely.
V každom prípade, predpoklad na univerzitné štúdium je ?asto individuálnou dispozíciou jednotlivca. Ve?mi sa teším zo študentov, ktorí sú ochotní na sebe pracova? a prípadnú kritiku z mojej strany sa snažia zužitkova?, prípadne o nej diskutova?. Horšie sa pracuje s ?u?mi, ktorí majú tendenciu vypracova? iba nevyhnutné minimum a vysokoškolské štúdium hodnotia iba na základe toho, ?i ich to bavilo alebo nie. Na zábavu sú primárne iné inštitúcie, univerzitné štúdium by malo by? hlavne o osobnom raste a zodpovednosti k sebe samému a svojmu okoliu.
-S ?ím majú študenti naj?astejšie problémy?-
Ak by som sa mala vyjadri? k naj?astejším problémom, ktoré aktuálne vnímam medzi študentmi našej katedry, vypichla by som enormný problém s ?ítaním a hlavne porozumením súvislého odbornejšieho textu. Príprava na semináre si neraz vyžaduje samoštúdium, a ke? majú pre?íta? desa?, dvadsa? strán odborného textu, vy?erpáva ich to. A tých desa? strán musia pre?íta? ?asto nie na jeden, ale na viac predmetov, ktoré majú v danom týždni semestra. Následne sa študenti domáhajú zjednodušenia tohto prístupu, prípadne ho vnímajú kriticky, pretože nadobudnú pocit, že získavajú iba teoretické vedomosti. Žia?, neuvedomujú si, že ak majú odborne rás?, budova? si vlastný názor na javy v danom odbore, nemôžu sa zastavi? na poznatkoch zo strednej školy. Ve? ako chcú uchopi? problémy z praxe, ke? nevedia problém ani identifikova?? Ako chcú argumentova? na úrovni, ke? nepoznajú žiadne hodnoverné fakty?
Najnezdvorilejší mail je prázdny
-Každá nová generácia jazyk mení, vnáša do neho nové prvky. ?o prináša do slovenského jazyka aktuálna generácia študentov?-
Zmeny sú v spontánnych prejavoch a aj v písaných textoch. Ur?ite mnohí používatelia jazyka zachytili v re?i ?i písaných textoch mnohé anglicizmy, slangizmy, neologizmy, ale aj vyjadrovanie, ktoré je zavádzajúce, manipulatívne až vulgárne. Ak by som však mala upozorni? na nie?o osobité, ?o som si všimla v nadväznosti na našich študentov, povedala by som, že mnohí nevedia napísa? e-mail svojmu vyu?ujúcemu. Nemám na mysli technickú stránku odoslania elektronickej komunikácie, ale skôr kultivovanos? a vhodnos? konkrétneho mailu.
V dobe, ke? sa mnohé veci vybavujú práve elektronickou formou, je to o to zarážajúce. K takýmto situáciám radím nevhodné oslovenie, prípadne chýbajúce oslovenie. Študenti – najmä nižších ro?níkov – nás ?asto nevedia oslovi?, ?o sa prenáša aj do mejlovej komunikácie. Zabúdajú na to, že na univerzite existuje úzus oslovova? vyu?ujúcich titulmi, teda napríklad „Vážená pani docentka“, eventuálne aj „Dobrý de?, pán profesor“. Pozdravy typu „Zdravím!“, „Dobrý!“ namiesto oslovenia, podobne aj nevhodne zvolené oslovenia ako napríklad „Pani u?ite?ka“, „Dobrý de?, pani Nováková“ (pri?om pani Nováková je napríklad vysokoškolská profesorka) sú medzi ?lenmi akademickej obce, do ktorej patria aj študenti, tými menej š?astnými vo?bami. Ak vieme, komu píšeme, stáva sa vo?ba správneho oslovenia adresáta e-mailu nevyhnutnou zru?nos?ou.
Azda najnezdvorilejšou verziou e-mailu je správa, v ktorej nie je ni? napísané. Správa obsahuje iba prílohu. Tieto typy správ dostávame naj?astejšie vtedy, ke? študenti odovzdávajú nejaký text na hodnotenie (napr. seminárnu prácu). Jedna moja kolegy?a má na takúto situáciu krásnu analógiu. Ak sa na tom obe strany vyslovene nedohodnú, tak posla? prílohu bez textu v tele mejlu je podobné tomu, ke? ?lovek bez zaklopania a pozdravu vtrhne do kancelárie iného ?loveka, šmarí mu papier na stôl a následne zabuchne za sebou dvere.
Okrem prípadov, v ktorých som upozor?ovala viac na vhodnos? slov a ur?itú kultivovanos? a zdvorilos?, je v správach prítomná aj jednoslabi?nos? slov na za?iatku viet. Registrujem najmä atypický slovosled alebo za?iatok vety so „sa“ alebo „som“ (sa chcem ospravedlni?, som zabudol, som odovzdala).
-Ako vnímate používanie emotikonov?-
Niekedy ma v e-mailoch prekvapí, inokedy pobaví aj prítomnos? „smajlíkov“. Možno je to vekovým rozdielom medzi mnou a študentmi, ale v akademickej sfére vnímam tento trend s rozpakmi. Nepopieram, že sama niekedy vložím do správy pre študenta „smajlíka”, ale len vtedy, ak ide o študenta, s ktorým som v ?astom kontakte a spolupracujeme napríklad na závere?nej práci. Ale ak študenta zatia? nepoznám, prípadne sa mi ospravedl?uje, že nepríde na seminár, použitie „smajlíka” by som zvážila. A to nehovorím ešte o zelených emotikonoch znázor?ujúcich nevo?nos?…
?alším ?astým neduhom zo strany študentov je „neodhadnutie žánru“, v dôsledku ?oho neviem spo?ahlivo rozlúšti? zámer e-mailovej správy. Pred ?asom mi prišiel e-mail v znení „Dobrý de?, mešká mi vlak.“ Ni? viac. Je to pokus študenta o akési ospravedlnenie, že nepríde na hodinu? Pre?o mám vlastne disponova? informáciou o meškaní vlakov? ?o z nej pre m?a plynie?
Za zmienku stojí aj neodhadnutie výberu slov. Študent sa azda na m?a obracia s prosbou, ale vetu „žiadam vás, aby ste mi poslali literatúru“, som ako zdvorilú prosbu neinterpretovala. Sloveso „žiadam“ pôsobí ve?mi nástoj?ivo a v tomto prípade nezdvorilo. Spojenie „prosím vás“ alebo „chcela by som vás poprosi?“ je omnoho vhodnejšie.
Pravopis, štylizácia a „vašizmus“
-Pozorujete vyššiu chybovos? v gramatike alebo pri štylizácii textu?-
Vä?šinou je to prepojené. Pravopis majú študenti ako-tak zvládnutý. Samozrejme, vyskytnú sa aj problémové javy. Písanie ve?kých písmen ?i sklo?ovanie nových slov je niekedy diskutabilné, najmä ak sa týka ve?mi špecifických vecí, napríklad perifrastických pomenovaní. To sú metaforické pomenovania ur?itých geografických objektov, napríklad „krajina vychádzajúceho slnka“. Niekedy nastanú aj také situácie, že sama zapochybujem, konkrétny jav rieši?. Potom h?adáme ?alšie informácie a diskutujeme aj v iných kruhoch o najvhodnejšom riešení.
Pokia? ide o gramatiku, študentom robí problémy viacero vecí. Napríklad pri tvorbe súvetí sa nevedia rozhodnú?, kedy je vhodnejšie použi? pri spájaní viet „ke?“ a kedy zas „kedy“. Obe slová sa totiž používajú pri pripájaní viet, ale „ke?“ je spojka a „kedy“ je opytovacie zámeno, ktoré môže by? použité v ur?itých situáciách aj ako spájací výraz. „Ke?“ je podra?ovacia spojka s ?asovým významom, ?o môžeme ilustrova? napríklad na vete: „Narodil sa v de?, ke? si naša obec pripomínala sté výro?ie založenia.“ Podoba „Narodil sa v de?, kedy si naša obec pripomínala sté výro?ie založenia.“ nie je korektná. Rozdiel medzi použitím slov je dobre vidie? aj vtedy, ke? zámeno „kedy“ použijeme v otázke: „Kedy sa narodil? Ke? obec oslavovala sté výro?ie.“ Teda v konkrétny de? a rok.
-Je cíti? vplyv cudzích jazykov?-
Javom, ktorý si v poslednom období viac všímam, je – ako to raz vtipne nazval kolega v rámci priate?skej diskusie – vašizmus. Hoci nejde v žiadnom prípade o oficiálny termín, výraz nazna?uje hlavnú pointu tejto tendencie, ktorá spo?íva v nadmernom používaní zámen, a to najmä tých privlast?ovacích (môj, náš, váš a pod.). Napríklad vo vete „Ak chcete, aby bola vaša práca ocenená, dajte do vašej prezentácie všetko.“ by som upozornila na použitie spojenia „vaša práca“ a „vaša prezentácia“. Prvé spojenie „vaša práca“ je možné akceptova? s tým, že hovoriaci zrejme cítil potrebu zdôrazni? dôležitos? práce adresáta. Ale druhé použitie zámena „vaša“ (vaša prezentácia) v tej istej vete už nie je nevyhnutné a je nadbyto?né. Domnievam sa, že tento aspekt slovenských textov má na svedomí najmä vplyv angli?tiny.
?alším „trendom“ v prácach študentov je originálne používanie slova „avšak“. „Avšak“ je spojka, ktorá je synonymná so spojkou ale. Má však knižný ráz a možno to je dôvod, pre?o dochádza k jej nesprávnemu používaniu. Študenti „avšak“ neraz umiestnia na za?iatok vety, za výrazom doplnia ?iarku a následne ?alej pokra?ujú v tvorbe vety. Jeden z mnohých príkladov je napríklad tento: „Avšak, riešenie situácie je neefektívne.“
Osobitnou kapitolou je používanie predložiek. Ve?mi ?asto robia študenti gramatické chyby pri používaní predložky „pre“. Napríklad veta „To je pre dnes všetko.“ je nesprávna, správne má by? „To je nadnes všetko.“ Zárove? podotýkam, že „nadnes“ je príslovka a píše sa spolu. Podobne aj predložka „pre“ v spojení „módny trend pre rok 2024“ by mala by? nahradená predložkou „na“ (na rok 2004).
-Aké problémy vznikajú pri tvorbe textov?
Pre mnohých študentov je ?ažkým orieškom napísanie rozsiahlejšieho súvislého textu. Hlavnými nepriate?mi sú v takomto prípade najmä rýchlos? a stru?nos? vyjadrovania študentov, ktorá sa v textoch vyskytuje ?asto na úkor zrozumite?nosti, potom aj neprepájanie jednotlivých ?astí textu ?i nerozpracovanie východiskovej myšlienky a výrazné odbo?enie od témy.
Niekedy, ke? majú študenti napísa? súvislejší text, používajú nelogické slovné spojenia. Hovorí sa, že tvorivosti sa medze nekladú a my ich podporujeme, aby boli tvoriví. Ale niekedy spájajú slová takým spôsobom, že v texte práve táto atypickos? nemusí by? vítaná. ?asto sa to stáva v bakalárskych prácach. Študenti chcú, aby text pôsobil odborne, snažia sa ur?itým spôsobom pozdvihnú? úrove? svojho prejavu, no nie vždy sa to podarí. Príkladom je situácia, ke? autor textu spojí slová domáceho a cudzieho pôvodu, pri?om tieto slová sú synonymné. Z mnohých prípadov si spomínam na „sociálno-spolo?enské otázky“, pri?om „sociálny“ aj „spolo?enský“ hodnotím ako synonymá a takéto spojenie je pod?a m?a neefektívne. Podobne aj „morfológia ako jazykovedná a lingvistická disciplína“.
Umelá inteligencia
-V poslednom ?ase si študenti pri písaní práce pomáhajú aj umelou inteligenciou. Ke? ?ítate prácu, viete zisti?, ?i ju pri tvorbe textu využili?-
Neviem zisti?, ?i použili umelú inteligenciu. Istým signálom však môže by? práve zvláštnos? textu (gramatické nezrovnalosti, slovosled, atypické spojenia slov alebo prirovnania). V takomto prípade sa pýtam sama seba, ?i študent, ktorý je talentovaný, nevidí tieto nezrovnalosti a pre?o má potrebu podpísa? sa pod takýto brak. Inokedy je zas evidentné, že text je lepší, než hovorený prejav konkrétneho študenta. Myslím teraz na študentov, ktorí majú jazykovú bariéru a sloven?ina nie je ich rodný jazyk. Iste, sú typy ?udí, ktorým sa lepšie vyjadruje písomne ako ústne. Ke? však po?as osobných stretnutí vidím, že má študent problémy s istým jazykovým javom a aj jeho slovná zásoba je obmedzená, no a potom v písanom texte všetky problémy zázra?ne zmiznú a pribudnú kvetnaté vyjadrenia, naozaj to vyznieva tak, akoby prácu vytvorila umelá inteligencia.
-Konfrontujete ich, ke? máte podozrenie, že písali prácu s pomocou umelej inteligencie?-
Zatia? na to nemáme adekvátne páky. Pripravujú sa však pravidlá, ktoré budú regulova? prácu s umelou inteligenciou a etiku jej citovania. V tejto chvíli si neviem dobre predstavi?, ako to bude fungova?. Dôležitá otázka však je, ?i sú databázy, z ktorých ?erpá umelá inteligencia, naplnené kvalitnými textami. Nekritickým využívaním až zneužívaním umelej inteligencie študenti škodia sami sebe, v podstate sa ni? nenau?ia. Dostanú síce hodnotenie práce, ktorú možno ani nepísali a možno nad jej opravou strávim viac ?asu ako oni. V poslednej dobe sa mi osved?il akýsi systém recyklácie. Texty od študentov si odkladám a po ur?itej dobe im ich vrátim so zadaním, aby urobili korektúru textu. A tak si prácne opravujú to, ?o mi sami dávnejšie predložili.
Nemôžeme všetci rozpráva? rovnako a bezchybne
-Vnímate štylizáciu textu iba v písaných prácach, alebo aj ke? študenti odpovedajú ústne, napríklad na skúške? Tolerujete, ak je nesprávna?-
Tolerujem. Nemôžeme všetci rozpráva? rovnako a absolútne bezchybne. Aj chyby ?i iné špecifiká sú dobré, pretože nazna?ujú individualitu ?loveka, jeho osobný rast, ale aj jeho vnímanie zmien v jazyku. To, ako sa rozprávajú doma alebo s kamarátmi, je výsostne v ich réžii. Aj spontánna, nespisovná sloven?ina je svojím spôsobom prí?ažlivá. Dôležité je však aj nie?o ?alšie a prízvukujem to aj svojim študentom. Nevyhnutné je odhadnú? komunika?nú situáciu, v ktorej sa ocitli, a rešpektova? aj komunika?ného partnera. Myslím si, že ak majú záujem, postupne túto kompetenciu nadobudne vä?šina z nich. Študenti v prvom ro?níku sú zvä?ša pri skúške neistí, oporu h?adajú v nau?ených pou?kách a robí im ?ažkosti vyjadri? sa vlastnými slovami. Pre obe strany je povzbudivé, ak sa táto neistota po?as ?alších rokov stráca.
-Špecifickou oblas?ou jazyka je slang. Používajú ho študenti pri diskusii na hodine alebo pri ústnej skúške?-
Používajú, ale v menšej miere. Sem-tam nie?o zaznie. Omnoho širšiu paletu výrazov možno zachyti? na múriku pred našou fakultou. Sta?í si otvori? na jar alebo cez leto okno týmto smerom a po?ujem všeli?o možné. Takže aspo? približne viem, ako sa rozprávajú vo vo?nom ?ase. Ak by som mala by? úprimná, aj ja niekedy používam na hodinách slang alebo subštandardné slová, ale vä?šinou z pragmatických dôvodov, napríklad aby som si získala ich pozornos?, uvo?nila atmosféru. Alebo ich provokujem, aby uvažovali o vhodnosti a nevhodnosti konkrétneho výrazu v danej situácii.
-Postrachom žiakov základnej školy sú tradi?ne diktáty. Skúšali ste niekedy napísa? diktát aj s vysokoškolskými študentmi?-
Tento rok nie, ale v minulosti som diktáty študentom dávala. Túto aktivitu som si totiž vyhradila v rámci predmetu, ktorý už momentálne neu?ím. Viem však o kolegovi, ktorý po mne daný predmet prebral a chystá sa pokra?ova? v tejto tradícii. Aktuálne dávam prednos? korektúram. Ako som spomínala už skôr, bu? si študenti opravujú chyby sami po sebe, alebo po spolužiakovi, ktorý má rovnaký študijný odbor.
-Pri písaní prác používajú študenti odbornú literatúru, z ktorej text citujú alebo ho parafrázujú. Postupujú pri práci s externými zdrojmi správne? Vedia citova?, parafrázova??-
Majú s tým obrovský problém, hoci ?es? výnimkám. Bakalárska práca v tre?om ro?níku je pre mnohých študentov prvým vä?ším odborným textom. Samozrejme, písali už seminárne práce, ale bakalárska práca je pre nich prvá ve?ká zá?až. Zvy?ajne sa zdráhajú do textu vloži? vlastnú myšlienku. Potom len vrstvia citáty a parafrázy odborníkov pekne za sebou, ale vlastná reflexia získaných poznatkov je minimálna. Na našej katedre takéto práce vnímame ako menej kvalitné. Oceníme síce to, že študent našiel relevantné zdroje k téme, ale paradoxne už s nimi nevie ?alej pracova?. Vyspelos? študenta spo?íva aj v tom, že dokáže text poda? vlastnými slovami a na primeranej odbornej úrovni. Na primeranej odbornej úrovni zdôraz?ujem preto, lebo sa stretávame aj s takými situáciami, ke? sa študent adekvátne vyjadri? skrátka nedokáže. Práca je potom nekonzistentná, štylisticky nevyvážená, ?o vidie? najmä vtedy, ke? sa strieda vlastný text autora s prevzatými cudzími myšlienkami. Zložité súvetia s termínmi sa totiž striedajú s neprimeraným komentárom, pozostávajúcim z holých, úse?ných viet, nedokon?ených myšlienok, ?asto aj bez vhodnej spájacej vety, ktorá by jednotlivé ?asti prepojila.
-S ktorými typmi textu majú študenti najvä?šie problémy?-
To je individuálne. Podaktorí sú ve?mi tvoriví a ke? im dám napísa? text bez striktne stanovenej témy a žánru, teda vo?nejšie postavený, napíšu to dobre. Ale ke? majú tí istí študenti napísa? vedecký text, napríklad bakalársku alebo seminárnu prácu na odbornú tému, predstavuje to pre nich problém. A naopak, sú ?udia, ktorí nemajú problém napísa? text na odbornú tému, ale ke? majú by? kreatívni a vytvori? nie?o originálne, zlyhávajú.
Zdroj feed teraz.sk
