Modely umelej inteligencie (AI) po?as nieko?kých hodín vytvorili pomocou hlbokého u?enia efektívnejšie bezkontaktné ?ipy, no nie je jasné, ako ich „náhodne tvarované“ návrhy vznikli. Napriek tomu fungujú lepšie než akéko?vek iné vytvorené ?u?mi, uvádza štúdia.
Medzinárodný tím vedcov z USA a Indie dokázal, že AI dokáže iba za nieko?ko hodín navrhnú? komplexné bezkontaktné ?ipy, ktorých návrh by ?u?om trval nieko?ko týžd?ov. Návrhy umelej inteligencie ale neboli len efektívnejšie, radikálne sa tiež odlišovali od návrhov, ktoré by použil ?lovek, uvádzajú autori štúdie, ktorú 30. decembra zverejnil vedecký žurnál Nature Communications.
Štúdia sa zamerala na bezkontaktné ?ipy na príjem tzv. milimetrových v?n, ktoré pre svoju zložitos? a potrebu miniaturizácie predstavujú pre výrobcov jednu z najvä?ších výziev. Takéto ?ipy sa používajú v modemoch s rýchlos?ou 5G, ktoré sa v sú?asnosti bežne inštalujú do inteligentných mobilných telefónov.
Návrhy vytvorené v rámci tohto pokusu „pôsobia náhodne. ?udia ich nedokážu naozaj pochopi?“, uviedol Kaushik Sengupta z Princetonskej univerzity. Ke? ich však jeho tím vyrobil, dosiahli výkon, ktorý prekonal všetky doterajšie návrhy.
Aj ke? sa môže zda?, že návrh takýchto komplexných ?ipov možno zveri? do rúk AI, opak je pravdou. Stále zostáva množstvo problémov, „ktoré musia opravova? ?udia,“ dodáva nadšene vedec. Mnoho návrhov vytvorených algoritmom nefungovalo, ?ím sa dostali na úrove? halucinácií vytvorených v sú?asnosti používanými nástrojmi generatívnej umelej inteligencie (GenAI).
„Cie?om nie je nahradi? ?udí nástrojmi, cie?om je zvýši? nástrojmi ich produktivitu,“ dodáva Sengupta.
Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) dosiahla v utorok významný mí?nik, ke? dokon?ila svoj 150-tisíci obeh okolo Zeme. Jubilejný obeh stanice, monitorovaný od ostrova Sumatra v Indonézii po Indický oceán, sa uskuto?nil pod?a ruskej agentúry Roskosmos medzi 11.32 h až 13.05 h SE?.
Od vypustenia prvého modulu v roku 1998 prešla ISS 6,4 miliardy kilometrov, uviedla ruská štátna tla?ová agentúra TASS. „To je 30-krát viac ako priemerná vzdialenos? medzi Zemou a Marsom, štyrikrát viac než medzi Zemou a Saturnom a takmer tak ?aleko, ako je obežná dráha Pluta,“ dodala vesmírna agentúra.
Istý štyridsiatnik je prvým ?lovekom z nemocnice s kompletne umelým srdcom. Oznámila to v stredu nemocnica v austrálskom Sydney, v ktorej muža pred ?asom operovali.
Mužovi z Nového Južného Walesu voperovali titánové srdce BiVACOR Total Artificial Heart ešte v novembri v nemocnici Sv. Vincenta v Sydney. Operácia trvala približne šes? hodín, pri?om takýto zákrok vykonali lekári v Austrálii vôbec prvýkrát. S umelým srdcom žil viac ako 100 dní, kým ?akal na ?udský transplantát, ktorý dostal v marci. Z nemocnice ho však prepustili už vo februári, ?ím sa stal prvým nehospitalizovaným ?lovekom s kompletne umelým srdcom.
Je tiež držite?om rekordu v najdlhšom období, aké dosia? strávil pacient s prístrojom BiVACOR do transplantácie ?udského srdca, oznámila nemocnica, pod?a ktorej ide o významný krok v napredovaní tejto technológie. Dlhodobým cie?om je, aby pacienti s takýmto zariadením mohli fungova? neobmedzene – bez potreby ?alšej transplantácie ?udského srdca.
Systémy umelej inteligencie navrhnuté na predpovedanie pravdepodobnosti úmrtia hospitalizovaného pacienta nedokážu vo ve?kej miere zisti? zhoršovanie jeho zdravotného stavu. Vyplýva to zo záverov štúdie publikovanej v žurnále Communications Medicine ?asopisu Nature.
Modely predpovedania pravdepodobnosti úmrtia založené na strojovom u?ení môžu by? pod?a autorov štúdie nesmierne užito?né napríklad na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Takýto model by mal vedie? lekárov upozorni? na prudké zhoršenie stavu pacienta alebo ak jeho životné funkcie dosiahnu abnormálne hodnoty.
Odborníci preskúmali nieko?ko modelov strojového u?enia bežne uvádzaných v lekárskej literatúre na ú?ely predpovedania zhoršenia stavu pacienta. Týmto strojom následne poskytli verejne dostupné súbory údajov o zdravotnom stave a ukazovate?och pacientov, ktorí sú na JIS alebo majú rakovinu.
Potom vytvorili testovacie prípady pre modely, aby predpovedali potenciálne zdravotné problémy a mieru rizika, ak sa niektoré ukazovatele pacienta oproti pôvodnému súboru údajov zmenia.
Zo záverov ich výskumu vyplýva, že systémy AI vytrénované výlu?ne na existujúcich údajoch o pacientoch majú vážne až nebezpe?né nedostatky – nerozpoznali približne 66 percent zdravotných ?ažkostí, ktoré by mohli vies? k úmrtiu hospitalizovaného pacienta.
Zdroj feed teraz.sk
