Administratíva môže spôsobiť obchodné vojny s dosahom na SR

Bratislava 16. novembra (TASR) – Po víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách možno očakávať vyostrenie obchodných vojen, ktoré môžu negatívne vplývať na Slovensko. Potenciál hrozby zavedenia ciel má priamy vplyv na náš priemysel, uviedol makroekonomický analytik zo Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

„Z domácich faktorov by dodatočné clá na tovar z Európy predstavovali výzvu napríklad pre našu najväčšiu automobilku, ktorá vyváža do Severnej Ameriky približne jednu štvrtinu svojej produkcie. Dosahy ciel by sa tu mohli pohybovať na úrovni desiatok až stoviek miliónov eur, a to v závislosti od konečnej cenovej elasticity, miery zavedených ciel a príležitostí, ktoré by sa podarilo využiť na úkor konkurencie, ktorá bude mať clá potenciálne ešte vyššie,“ priblížil odborník.

Celkový dosah na Slovensko by sa podľa neho ukázal najmä v sekundárnej rovine, keďže tri štvrtiny domáceho exportu smerujú na trhy Európskej únie a bude záležať na tom, ako sa jednotlivé krajiny s budúcimi clami vyrovnajú. Zamestnanosť by sa mohla znížiť o jedno percento, produktivita by mohla zaznamenať pokles na úrovni dvoch percent a náš hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa by mohol byť potenciálne nižší o 642 eur, doplnil Kočiš.

So zvolením Trumpa sa podľa neho spája aj vyššia miera neistoty týkajúca sa jeho budúcich krokov, čo pre našu ekonomiku môže predstavovať dodatočné náklady plynúce z rizikovejšieho globálneho prostredia. Od jeho administratívy by mohol taktiež vzniknúť dodatočný tlak na zvýšenie obranných rozpočtov v rámci celej Únie, čo by malo vplyv aj Slovensko.

„Nebude to však iba Donald Trump, kto vyzve európskych producentov. Vplyvy pokračujúceho prechodu smerom k elektromobilite a prenikanie čínskej konkurencie na európsky trh vytvorí na automobilový sektor samostatný tlak. Podľa jedného zo scenárov správy Medzinárodného menového fondu by šok, plynúci z čínskej konkurencie v oblasti elektrických áut, mohol pre Slovensko znamenať v dlhodobom horizonte pokles HDP o 1 % a výrazné posuny zamestnancov pracujúcich v celom automobilovom priemysle. Tie by boli na úrovni 2,6 % celkovej pracovnej sily, čo predstavuje približne 65.000 zamestnancov,“ uzavrel analytik.