V?era, medzi množstvom otázok padla jedna, ktorá ma prinútila napísa? túto úvahu. Parlament, okrem iného diskutoval o Obecnej polícii. Nie ve?mi širokú diskusiu obohatil svojim príspevkom jeden z našich najmúdrejších poslancov – Mgr. Ondrej Dostál. Preto si myslím, že je najmúdrejší, lebo aj v prípade, že by rokovali o správnej farbe slepa?ieho trusu, dokázal by sa ve?mi odborne a hlboko fundovane vyjadri?.
Predkladate?ovi položil otázku: Pre?o by mestský policajt musel ma? slovenské ob?ianstvo. Ve? k výkonu svojich povinností to nepotrebuje.
Pod?a tejto teórie, by ani ?len štátnej polície nemusel by? ob?an Slovenskej republiky, ani minister vlády, ?i prezident republiky by nemusel ma? ob?ianstvo Slovenskej republiky. S toho dedukujem, že by pánovi poslancovi úplne sta?ilo, aby mestský policajt bol Európan. Možno príslušník tej správnej civilizácie. Tak na?o vlastne potrebujeme taký inštitút.
Príklad zo sú?asnosti. Ak by minister obrany Jaroslav Na? mal úctu k štátnosti, nikdy by Slovensko neodzbrojil a nikdy by jeho vzdušnú obranu neodovzdal armádam iných štátom. Ak by poslanci mali rešpekt k štátnosti, nikdy by neprijali zákon o cudzích základniach na vlastnom území, ak by prezidentka citlivo vnímala význam existencie štátu a mienku jeho ob?anov, nikdy by hanebnú zmluvu DCA nepodpísala, ak by generálny prokurátor v tejto zmluve rozpoznal ohrozenie suverenity štátu vinníkov by žaloval a ak by Ústavný súd konal svoju zákonnú povinnos?, vinníci by zdie?ali priestory v štátnych zariadeniach.
Opä? sa musím vráti? k svojim návrhom na zmenu volebného systému do Národnej rady aj v oblasti podmienok pre kandidáta. Ak ani poslanec s právoplatne ukon?eným právnickým vzdelaním nepozná význam ob?ianstva pre existenciu štátu, evidentne tých pä? požiadaviek nesta?í. Od druhých volieb do NR-SR to vidíme stále jasnejšie. Podmienky a požiadavky musia výrazne obmedzi? množstvo psychopatov, plagiátorov, protinárodne a protištátne orientovaných, nedovzdelaných, morálne a sexuálne neukotvených jedincov.
Tu vidím priestor pre okamžitú diskusiu uvedomelých odborníkov, širokú kampa? v médiách a priestor na verejné zhromaždenia. Nie také jalové protesty jednej politickej strany proti druhej, opozi?níkov proti koali?níkom, príslušníkov bývalej vlády proti ?lenom terajšej, ale tvorivé h?adanie fungujúceho výberu kandidátov, lebo ?alšie vo?by, môžu celkom reálne znamena? koniec štátnosti. Nie koniec národa, ale zánik štátu.
Sta?í, aby sa do poslaneckých ?avíc posadilo nieko?ko Dostálov, Matovi?ových a Na?ových vyberancov, Stohlovej vedátorov, Gröhlingových a Druckerových u?ite?ov, Pro?kových umelcov, Kolíkovej právnikov, a koniec je jasný. Nie len, že nebude štát, ale nebudeme ni? vlastni? a budeme š?astní. To ur?ite nechcem, lebo viem, že „Ma? svoj štát znamená život“.
Zdroj feed zsi.sk
