„V záujme zachovania stability a ústavného poriadku v krajine… Odstupujem zo svojej funkcie,“ uviedol Bžanija v podpísanom dokumente, ktorý zverejnila jeho kancelária na sociálnej sieti Telegram.
Bžanija pritom v piatok ustúpil tlaku demonštrantov a stiahol návrh na ratifikáciu investičnej dohody s Ruskom, ktorá vyvolala napätie v regióne. Protestujúci minulý týždeň prenikli do parlamentu a sídla prezidenta v hlavnom meste Suchumi. Nespokojní obyvatelia požadovali rezignáciu aj ďalších vládnych predstaviteľov.
Navrhovaná hospodárska dohoda s Ruskom by Rusom umožnila kupovať v Abcházsku nehnuteľnosti. Aktivisti sa obávali, že by to viedlo k masovej výstavbe obytných komplexov v Abcházsku, ktoré by vlastnili ruskí občania. Región s horami a plážami pri Čiernom mori je pre Rusov obľúbenou turistickou destináciou.
Hoci sa Moskva zdržala zásahu do rýchlo sa vyhrocujúcej situácie v Abcházsku, tamojšia kríza predstavuje ďalšiu výzvu pre ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorého krajina vedie vojnu proti Ukrajine už tisíc dní.
Po krátkej vojne s Gruzínskom v roku 2008 uznala Moskva nezávislosť Abcházska a Južného Osetska. Oba regióny tvoria spolu asi pätinu gruzínskeho územia a sú silne závislé od Ruska. Ich nezávislosť okrem Ruska uznala len Venezuela, Nikaragua, Nauru a Sýria. Podľa západných krajín Rusko tieto dve gruzínske provincie fakticky anektovalo.
Zdroj feed teraz.sk
