„Nie je pravda, že sme poskytli dotácie firmám, ktoré by boli bu? podnikmi v ?ažkostiach alebo majú nejaké nedoplatky,“ zdôraznila Sabelová. V tejto oblasti išli pod?a nej nad rámec toho, ?o ukladá zákon a každého žiadate?a si dôkladne preverili z h?adiska možných dlhov vo?i štátu, súdnych sporov, ale aj konate?ov ?i užívate?ov kone?ných výhod.
Poukázala na zoznam firiem, ktoré získali podporu. Bez uvedenia konkrétnych názvov medzi ne patrí napríklad spolo?nos?, ktorá pôsobí v oblasti vývoja biotechnológií už štvr?storo?ie, ?i firma, ktorej vlastník investoval z vlastných zdrojov na výskum desiatky až stovky miliónov eur. Za inou firmou v oblasti robotiky stoja významní zahrani?ní investori, ?alšie renomované firmy ?ahajú zamestnanos? slovenskej ekonomiky.
„Ja sa preto pýtam, aký typ subjektov chceme v budúcnosti podporova?, ke? ani jeden zo spomenutých príkladov nie je dostato?ne vhodný na to, aby získal štátnu podporu? Možno by sme mali naozaj vies? široký celospolo?enský dialóg aj naprie? politickým spektrom, ale aj s odbornou verejnos?ou, aké kritériá musí firma sp??a?, aby dotáciu získala,“ konštatovala Sabelová.
Odmietla tiež kritiku opozi?nej SaS, pod?a ktorej podporu od úradu získala aj „garážová firma“ DBC Slovakia, ktorá vznikla len minulý rok, sídlo má údajne na zbernom dvore, nemá zamestnancov ani webovú stránku. Dosiahla zatia? minimálne tržby a zisk. Napriek tomu získala dotáciu takmer 1,5 milióna eur na výskum krvnej diagnostiky.
„Nie sú pravdivé tie informácie, ktoré zverejnili. Táto firma má pod?a našich informácií celý rad dokonca medzinárodných patentov, ktoré sa týkajú výskumu krvi,“ reagovala štátna tajomní?ka.
Nesedí pod?a nej ani prirovnávanie ku kauze okolo bývalého ministra Plav?ana. „Ja ostro odmietam akéko?vek nálepkovanie alebo stigmu, ktorá dáva rovnítko medzi úradom podpredsedu vlády a Plav?anovými výzvami. Celú noc som strávila tým, že som si ?ítala všetky mediálne výstupy z ?ias Plav?ana a nech som nad tým rozmýš?ala akoko?vek, tak za seba môžem poveda?, že tam žiadne podobné praktiky nevidím,“ zhodnotila Sabelová.
V zmysle dota?ného zákona úrad pod?a nej nemal povinnos? podrobi? projekty odbornému hodnoteniu, napriek to však spravil. „Nie je pravdou, že o dotáciách rozhodovala nejaká troj?lenná komisia. Je jasne napísané v štatúte tej komisie, že odborné hodnotenie je podkladom pre rozhodovanie tejto komisie,“ zdôraznila.
Výber medzi domácimi alebo zahrani?nými hodnotite?mi projektov je pod?a nej vždy na diskusiu, každý prístup má výhody aj nevýhody. Poukázala napríklad na štúdiu Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý sa tejto téme pred nieko?kými rokmi venoval a okrem iného konštatoval, že nevýhodou zahrani?ných hodnotite?ov je horšie poznanie špecifickosti danej krajiny, ?o môže obmedzova? schopnos? vyhodnoti? širšie ekonomické a sociálne vplyvy konkrétneho projektu. „Je prirodzené, že ak sme chceli podpori? slovenské firmy, tak sme siahli po slovenských hodnotite?och, ktorí najlepšie rozumejú tomu, ?o slovenská ekonomika potrebuje,“ vysvetlila Sabelová.
Aj SaS pod?a nej pripustila, že domáci hodnotitelia vykázali vysokú profesionálnu úrove?. „My sme neutajili zoznam hodnotite?ov, každý jeden hodnotite? mal s úradom podpísanú riadnu zmluvu. Tieto zmluvy sú v centrálnom registri zmlúv a každý sa môže pozrie? na to, kto naše výzvy hodnotil,“ doplnila štátna tajomní?ka.
Zdroj feed teraz.sk
