Hoci opätovná integrácia Spojeného kráľovstva s jeho najväčším obchodným partnerom neprichádza do úvahy, agresívna obchodná agenda novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa otvára otázku tesnejších väzieb s Európu.
Baily v prejave k londýnskej finančnej komunite 14. novembra povedal, že Londýn „musí byť v strehu a vítať príležitosti na obnovu vzťahov s EÚ“. O niekoľko dní neskôr pri vypočutí v parlamentnom výbore vyhlásil: „Nerozumiem ľuďom, ktorí hovoria, že by sme mali zaviesť brexit tým najnepriateľskejším možným spôsobom.“
Znamená to teda, že by mohlo dôjsť k zmene britskej politiky voči Európe? To je zložitá otázka, pričom tvorcovia fiškálnej politiky v Londýne stále signalizujú opak.
Britská ministerka financií Rachel Reevesová, ktorá vystúpila na rovnakom podujatí v City of London ako Bailey, zopakovala stanovisko labouristickej vlády, že neuvažuje o opätovnom pripojení k jednotnému trhu EÚ ani k colnej únii.
Tento postoj nie je prekvapivý. Labouristi síce zvíťazili v júlových parlamentných voľbách, ale získali len 34 % hlasov. To je pomerne nízke číslo a môže spôsobiť, že vláda bude opatrná pri prehodnotení brexitu, aby nenahrala do karát opozícii. Na druhej strane, labouristická vláda môže byť nútená prehodnotiť vzťah Spojeného kráľovstva s EÚ teraz, keď sa Trump vracia do Bieleho domu.
Ak novozvolený prezident USA splní sľuby o uvalení ciel vo výške 10 až 20 % na všetok tovar dovážaný do USA, krehká ekonomika Spojeného kráľovstva by mohla dostať tvrdú ranu.
Národný inštitút pre ekonomický a sociálny výskum odhaduje, že clá v takom rozsahu by v priebehu nasledujúcich dvoch rokov znížili tempo rastu Spojeného kráľovstva zhruba na polovicu, zvýšili by infláciu o 2 až 3 percentuálne body a vyžiadali by si vyššie úrokové sadzby BoE. Okrem toho EÚ, najväčší trh Spojeného kráľovstva, by pravdepodobne zaviedol ako odvetu vlastné clá, čo by viedlo k obchodnej vojne s potenciálne ničivými následkami. Vláda v Londýne by tak stála pred ťažkou voľbou – snažiť sa o bilaterálnu obchodnú dohodu s USA alebo sa spojiť s veľkým trhom v jej blízkosti.
Odhliadnuc od politiky, zdá sa, že britská ekonomika uprednostňuje príklon k EÚ, pretože aj v globalizovanom 21. storočí zostáva blízkosť základným motorom obchodu.
Hoci sa obchodná bilancia Británie s EÚ od brexitu zhoršila, do Európy v 1. polroku 2024 smerovalo približne 40 % britského vývozu tovarov a služieb a dovoz dosiahol o niečo viac ako 50 %. Na porovnanie, USA predstavovali menej ako štvrtinu (25 %) všetkého britského vývozu a menej ako 15 % dovozu.
Zdroj feed teraz.sk
