Technologický pokrok sa od za?iatku studenej vojny v roku 1947 stal nielen vecou národnej prestíže, ale aj bezpe?nosti. Spojené štáty v roku 1945 zhodili na Japonsko dve atómové bomby vyvinuté v spolupráci so spojencami, napríklad so Spojeným krá?ovstvom. Sovietsky zväz prizvaný nebol, hoci mnohí špióni ho o vývoji podrobne informovali. V roku 1949 sa aj v?aka tomu stal druhou krajinou vyzbrojenou atómovými zbra?ami. ZSSR tým šokoval Západ, ktorý o?akával, že Sovieti ich získajú najskôr v 50. rokoch.
Sovietsky zväz však atómové zbrane nezískal iba v?aka špionáži, ale aj zásluhou špi?kových vedcov, ktorí mí?ovými krokmi posúvali vedecký a technický pokrok. Za?iatkom októbra 1957 opä? šokovali USA, ke? na obežnú dráhu Zeme vypustili prvú umelú družicu – Sputnik 1. Ameri?ania si v?aka tomu uvedomili potenciál využitia vesmíru nielen na civilné, ale najmä na vojenské ú?ely. Otvoril sa tak nový front súperenia medzi USA a ZSSR – vesmír.
Kým Spojené štáty stihli na Sputnik 1 zareagova?, Sovieti si pripísali ?alšie prvenstvo – na palube lode Sputnik 2 vypustili za?iatkom novembra 1957 do vesmíru prvého živého tvora, psa Lajku.
Americký pokus o odpove?, družica Vanguard 1, sa v marci 1958 skon?il katastrofou. Raketa sa vzniesla iba nieko?ko metrov nad štartovaciu rampu a explodovala, ?ím si vyslúžila posmešnú prezývku „Kaputnik“.
Sovietsky zväz v úsilí nepo?avoval a pracoval na zisku ?alších vesmírnych prvenstiev. Svoju pozornos? zameral na Mesiac, ktorý sa usiloval doby? programom Luna.
Dobová západná tla? si ob?úbila príponu „-nik“ a sovietskym vesmírnym lodiam pomocou nej vytvárala rôzne prezývky. Sputnik 2 s Lajkou na palube dostal prezývku „Muttnik“ (mutt po anglicky znamená kríženec), sondy Luna niektoré médiá ob?as ozna?ovali ako „Lunik“.
Prvý ?iasto?ne úspešný sovietsky pokus o dobytie Mesiaca predstavovala sonda Luna 1. Napriek tomu, že jej ozna?enie napovedá, že išlo o prvú misiu v rámci mesa?ného programu, v skuto?nosti bola až štvrtou v poradí. Predchádzajúce tri sa skon?ili neúspechom už na štartovacej rampe, vzlietnu? sa podarilo až Lune 1. Sonda sa dostala do vesmíru, ale plánovaný cie? misie – narazi? do Mesiaca – sa jej pre chybné nastavenie ?asu horenia jedného z motorov splni? nepodarilo. Mesiac minula o takmer 6000 kilometrov, jedno prvenstvo však predsa len získala. Stala sa prvým objektom vyrobeným ?lovekom, ktorý dosiahol heliocentrickú orbitu.
Po misii Luna 1 nasledoval ?alší neúspešný pokus o štart. Úspešnou bola až šiesta misia programu Luna v poradí, Luna 2, ktorá ako prvá splnila svoj cie? – zasiahnu? Mesiac. Z kozmodrómu Bajkonur odštartovala 12. septembra 1959. Na palube niesla množstvo prístrojov, ktorými zis?ovala napríklad prítomnos? magnetického po?a Mesiaca ?i ionizujúcej radiácie, magnetické pole však neodhalila.
Úspech tejto misie opä? výrazne otriasol americkým sebavedomím. Ameri?ania za?ínali ma? pocit, že robia pokroky a domnievali sa, že aj ke? sú sovietske rakety vä?šie, tie americké sú presnejšie. Misia Luna 2 túto predstavu vyvrátila.
Moskva svoj úspech využila aj propagandisticky. Prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) Nikita Chruš?ov v roku 1959 navštívil Spojené štáty a americkému prezidentovi Dwightovi D. Eisenhowerovi venoval kópiu štítkov, ktoré po povrchu Mesiaca rozptýlil náraz sondy.
Cie? splnila aj nasledujúca misia, Luna 3, ktorá nafotila odvrátenú stranu Mesiaca. Získala tak pre Sovietsky zväz ?alšie vesmírne prvenstvo.
Nasledujúce misie sa v programe Luna kon?ili striedavo úspechmi i neúspechmi. V boji o pristátie ?loveka na Mesiaci však nakoniec zví?azila americká NASA. Sovietski kozmonauti sa na rozdiel od amerických astronautov nedostali nielen na povrch Mesiaca, ale ani na jeho obežnú dráhu.
Zdroj feed teraz.sk
