Scholz je pod rastúcim domácim tlakom po tom, ako tri strany jeho vládnucej koalície utrpeli pred týždňom straty v dvoch krajinských voľbách, v ktorých dostali viac hlasov strany presadzujúce lepšie vzťahy s Moskvou a zastavenie dodávok zbraní Ukrajine.
„Myslím si, že teraz je ten čas, keď sa musí diskutovať aj o tom, ako sa z tejto vojnovej situácie dostaneme k mieru rýchlejšie,“ povedal Scholz v každoročnom letnom interview pre verejnoprávnu televíziu ZDF.
Na otázku, či by sa mala konať ďalšia mierová konferencia, odpovedal, že takáto konferencia sa určite uskutoční. „A (ukrajinský) prezident a ja sme zajedno v tom, že na nej musí byť aj Rusko,“ povedal kancelár.
Scholz sa vyhol otázke, či ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému dôveruje aj po odhalení, že ukrajinský občan je podozrivý zo sabotáže plynovodu Nord Stream. „Mám dobrý vzťah s Volodymyrom Zelenským,“ povedal. „A zároveň mi je úplne jasné, že táto vec musí byť objasnená,“ dodal s tým, že je rád, že prokuratúra a bezpečnostné orgány dostali vo vyšetrovaní tak ďaleko, ako sa o tom informovalo.
V júni sa vo Švajčiarsku zišli predstavitelia viac ako 90 krajín na prvom mierovom summite organizovanom Ukrajinou, na ktorý Rusko nepozvali. Kyjev pracuje na druhom summite ešte v tomto roku a Zelenskyj koncom júla povedal, že by na ňom malo byť aj Rusko, aby sa dosiahli „zmysluplné výsledky“.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok povedal, že je pripravený na rozhovory s Ukrajinou. Predtým myšlienku rokovaní odmietol, kým prebieha ukrajinská ofenzíva v ruskej Kurskej oblasti. Kremeľ v minulosti vyhlásil, že Ukrajina sa v rámci mierovej dohody musí vzdať územia, ktoré Moskva vyhlasuje za ruské, čo je pre Kyjev neprijateľná požiadavka.
Zdroj feed teraz.sk
