Austin:Útoky Ukrajiny západnými zbraňami v Rusku by neboli rozhodujúce

Berlín 6. septembra (TASR) – Americký minister obrany Lloyd Austin v piatok upozornil, že ak by Ukrajina dostala povolenie na používanie západných zbraní na útoky hlboko v Rusku, ako to žiada ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, situáciu na bojisku by to nezmenilo. Americký minister to povedal novinárom na záver schôdzky Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny na nemeckej leteckej základni Ramstein. Informovala o tom agentúra Reuters, z ktorej ?erpala TASR.

„Žiadna vojenská kapacita nemôže by? len tak sama o sebe v tejto kampani rozhodujúca,“ povedal Austin.

Zelenskyj v Ramsteine svojich západných spojencov opä? vyzval, aby povolili ukrajinským silám úto?i? dodanými zbra?ami dlhého dosahu na území Ruska – napríklad na letecké základne, z ktorých štartujú ruské lietadlá zhadzujúce bomby. Vyzval tiež na dodanie ?alších zbraní vrátane rakiet dlhého doletu a systémov protivzdušnej obrany.

Austin uistil, že Spojené štáty a spojenci budú pokra?ova? v podpore Ukrajiny v jej obrane proti ruským inváznym silám. Oznámil pri tom novú vojenskú pomoc v hodnote 250 miliónov dolárov, ktorá okrem iného zah??a aj muníciu pre systémy protivzdušnej obrany a raketomety HIMARS, protitankové strely Javelin, obrnené vozidlá ?i náhradné diely a sú?iastky.

Na margo žiadostí Ukrajiny, aby jej Západ povolil svojimi zbra?ami úto?i? aj hlboko v Rusku, Austin povedal, že Moskva už beztak presunula lietadlá, ktoré vypúš?ajú k?zavé bomby na Ukrajinu, mimo dosahu amerických rakiet ATACMS. Ukrajina má pod?a neho vlastné zbrane vrátane bezpilotných lietadiel a nimi môže zasahova? ciele v Rusku, ktoré sú pre rakety ATACMS ?i britské Storm Shadow príliš vzdialené.

Nemecko na stretnutí v Ramsteine pris?úbilo doda? Ukrajine ?alších 12 samohybných húfnic v hodnote 150 miliónov eur. Kanada zase plánuje v najbližších mesiacoch posla? vyše 80.000 malých rakiet vzduch-zem bez hlavíc plus 1300 bojových hlavíc a inú vojenskú pomoc.

Zelenskyj tvrdí, že schopnos? zasahova? ?aleké ciele by sa nemala vz?ahova? iba na okupované územie na Ukrajine, ale aj územie v Rusku, „aby bola Moskva motivovaná usilova? sa o mier“. Tento jeho výrok podporilo aj Lotyšsko a Estónsko.

Niektorí spojenci Ukrajiny vrátane USA a Británie sa obávajú, že ak jej povolia Ukrajine útoky hlboko v Rusku, vyvolá to priamy konflikt medzi Západom a Ruskom. Moskva opakovane varuje pred dôsledkami takéhoto konania, no ukrajinský prezident hovorí, že pokusy Ruska o vytý?enie ?ervených ?iar „jednoducho nefungujú“ a treba ich ignorova?.