Zrušenie týchto kresiel je jedným zo záväzkov Labouristickej strany z jej volebného programu. Sú?asný kabinet chce dokon?i? reformy zavedené poslednou labouristickou vládou, ktorá v roku 1999 zrušila 700 rokov staré právo a zo zhruba 800 dedi?ných kresiel ponechala len 92 ako kompromis s konzervatívcami.
Najnovší, avšak o?akávaný krok odsúdil bývalý konzervatívny líder lordov Thomas Galbraith. Tvrdí, že ak sa idú ruši? mandáty, tak tým lordom, ktorí sa málokedy zú?ast?ujú na debatách, a nie dedi?ným lordom. Mnohí z nich sú pod?a neho ve?mi aktívni ú?astníci a „jedni z najstarších a najskúsenejších“ ?lenov snemovne.
Predsední?ka hornej komory Angela Smithová podotkla, že legislatívny návrh nebráni odvolaným dedi?ným lordom, aby boli v budúcnosti nominovaní na doživotnú funkciu. Skonštatovala tiež, že medzi zostávajúcimi dedi?mi nie je ani jedna žena.
Konzervatívci v súvislosti s plánom kritizujú vládu aj za to, že sa údajne snaží týmito krokmi v Snemovni lordov obmedzi? fungovanie opozície. Približne polovicu z 92 dedi?ných ?lenov Snemovne lordov tvoria konzervatívci. Zvyšok sú vä?šinou nezávislí a malé zastúpenie majú aj labouristi a liberálni demokrati. Konzervatívci tak argumentujú, že vzh?adom na po?etnú vä?šinu labouristov v Dolnej snemovni je horná komora jedinou ?as?ou parlamentu, ktorá môže riadne kontrolova? predkladané zákony.
O?akáva sa, že labouristi pre ?lenov hornej komory zavedú aj vek odchodu do dôchodku na 80 rokov.
Britský premiér Keir Starmer podporuje úplné zrušenie Snemovne lordov a jej nahradenie voleným Zhromaždením národov a regiónov. K tomu by však pod?a stanice BBC nemalo dôjs? v tomto volebnom období.
Zdroj feed teraz.sk
