Odkedy predčasné voľby v júli priniesli vo Francúzsku zablokovaný parlament, prezident Emmanuel Macron odložil menovanie nového premiéra. Uprostred patovej situácie vo francúzskom parlamente, kde žiadna z hlavných frakcií nekontroluje absolútnu väčšinu, patová situácia vyvolala výzvy na odvolanie Macrona z úradu.
Podľa správ francúzskych médií viac ako 80 zákonodarcov podpísalo rezolúciu požadujúcu odstúpenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
Poslanci, ktorí uviedli svoje mená pod dokument, sú zo štvorstrannej aliancie Nový ľudový front (Nouveau Front Populaire alebo NFP), z ktorých 72 je zo strany France Unbowed (La France Insoumise). Ďalší zákonodarcovia sú údajne z Francúzskej strany zelených (LE-EELV) a zo skupiny Demokratická a republikánska ľavica (Groupe de la Gauche Democrate et Republicaine).
Toto uznesenie podnietilo Macronovo odmietnutie kandidatúry Lucie Castetsovej na premiérku zo strany NFP, napriek tomu, že ľavicová koalícia získala v júlovom druhom kole parlamentu najviac kresiel. Macronovo odmietnutie je v návrhu kritizované ako „bezprecedentný prípad“ v histórii Francúzska.
“Nemá obdobu v žiadnom z národov Európskej únie, ktorý poverí zostavením vlády prvú stranu, hoci len menšinu.“, uvádza sa v dokumente.
Aliancia NFP získala v júli najviac kresiel, ale žiadna z hlavných frakcií – ani Macronovi centristi, ani ľavicová a pravicová opozícia – nekontroluje absolútnu väčšinu v snemovni.
La France Insoumise (LFI) iniciovala Macronovo odvolanie 31. augusta s odvolaním sa na jeho „vážne zlyhania“ v jeho ústavných povinnostiach a vyzvala ostatné politické zoskupenia, aby to podporili.
Snaha o odvolanie Macrona však bude musieť prejsť dlhým a náročným procesom načrtnutým v článku 68 ústavy a nakoniec by si na jej schválenie vyžadovali dve tretiny členov zhromaždenia a senátu.
