Mozog tínedžerov je nasmerovaný na h?adanie riskantného správania, poznamenal jeden zdravotnícky pracovník, v?aka ?omu je z vapovania návykového nikotínu s priate?mi „dokonalá búrka“.
Nová štúdia zistila, že austrálski stredoškoláci s príznakmi ?ažkej depresie alebo zlej pohody majú dvakrát vyššiu pravdepodobnos?, že vyskúšali vaping. Štúdia tiež zistila, že jedna pätina študentov na strednej škole mala stredne ?ažké až ?ažké príznaky depresie a preukázala potrebu v?asnej intervencie pre ich duševné zdravie a vaping. The Guardian Informovali o tom s odvolaním sa na expertov štúdie.
Štúdia, ktorá bola publikovaná v austrálskom a novozélandskom ?asopise Journal of Psychiatry, bola sú?as?ou programu prevencie vapingu OurFutures, ktorý vedie Matilda Centre na univerzite v Sydney. V roku 2023 sa v rámci štúdie zú?astnilo viac ako 5 000 študentov vo veku 12 až 14 rokov, pri?om tínedžeri zo 40 škôl z celej Austrálie odpovedali na otázky na rôzne témy.
Tieto témy zah??ali užívanie drog, vaping, možné budúce užívanie drog a predmety duševného zdravia vrátane; depresie, úzkosti, stresu a nízkej pohody.
Pod?a štúdie malo 22 % opýtaných tínedžerov stredne ?ažkú ??až ?ažkú ??depresiu, 20 % strednú až ?ažkú ??úzkos? a jedna tretina mala nízku pohodu.
Vedúca výskumní?ka docentka Emily Stockingsová uviedla, že zatia? ?o prieskum zistil, že len 8 % študentov použilo vape, tí s príznakmi ?ažkej depresie mali dvakrát vä?šiu pravdepodobnos?, že budú používa? elektronické cigarety. A tí, ktorí sa hlásili mierny úrovne stresu mali o 74 % vyššiu pravdepodobnos?, že vyskúšali vaping, zatia? ?o tí, vysoká úrovne stresu mali o 64 % vyššiu pravdepodobnos?, že vyskúšali vaping.
„Tí, ktorí mali nízku pohodu, mali o 100 % vyššiu pravdepodobnos?, že budú vapova?, a tí, ktorí mali vysoký stres, mali o 74 % vyššiu pravdepodobnos?, že budú vapova?,“ povedala. „Takže toto je mentálne nie ve?mi dobrá populácia.“
Štúdia ukazuje jasnú koreláciu medzi duševným zdravím a vapingom, ale nehovorí, ?i vaping spôsobuje zlé duševné zdravie alebo naopak. Pan?uchy hovoria, že je to pravdepodobne „obojsmerné“ na základe dôkazov z predchádzajúcich štúdií.
A je zrejmé, pre?o by tínedžeri boli náchylní na vaping, dodala vzh?adom na svetlé farby, príchute a šikovný marketing produktu. Avšak pridanie nikotínu do produktu z neho urobilo nepopierate?ne návykovú drogu.
„Nikotín je neuverite?ne ú?inná droga na mozog (…) akonáhle sa dostane do krvného obehu, zasiahne váš mozog v priebehu nieko?kých sekúnd,“ povedala.
Tri aspekty, ktoré robia z vapovania „dokonalú búrku“, sú sociálny aspekt, ke? to robíte s priate?mi, návykový nikotín a rizikové správanie, ktoré s tým súvisí. Dan Hermensprofesor duševného zdravia a neurobiológie mládeže na University of Sunshine Coast.
Vysvet?uje, že mozgy dospievajúcich majú „prehnanú reakciu na odme?ujúce správanie“ alebo „rizikové veci“. Mozog môže reagova? na rizikové udalosti uvo??ovaním dopamínu – hormónu dobrej nálady – a výskum nazna?uje, že táto reakcia môže by? u dospievajúcich dva až sedemkrát vyššia.
Priemerný vek ú?astníkov štúdie bol 13 rokov. Štúdia nezis?ovala ani verejné školy, ?o im Stockings pripúš?a, že im neumožnili vypo?u? si deti, ktoré sú „najzranite?nejšie, najviac znevýhodnené alebo školy, ktoré majú najviac problémov.“
„Ak sa chceme pokúsi? zlepši? duševné zdravie a chceme sa pokúsi? zabráni? vapingu, musíme tieto dve veci urobi? spolo?ne,“ dodala. „Je to kritické obdobie pre rozvoj (ke?) práve za?ali strednú školu. Musíme ich lepšie (…) podpori?, aby sa neobrátili na výpary, ktoré im pomôžu s úzkos?ou, stresom alebo depresiou.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
