Spolo?nosti ako Volkswagen zvažujú drastické opatrenia, ke?že Nemecko trpí deindustrializáciou, vrátane zatvárania závodov a rušenia dlhodobých pracovných zmlúv.
Volkswagen je zvažova? jej vôbec prvé zatvorenie nemeckých závodov v 87-ro?nej histórii spolo?nosti, ke?že zni?enie plynovodu Nord Stream a sankcie podporované USA na ruský plyn na?alej spôsobujú zmätok v ekonomike európskej krajiny.
Myšlienka je jednou z mnohých reakcií, ktoré spolo?nos? zvažuje, ke? ekonomický rast prská ??za nepopulárneho nemeckého kancelára Olafa Scholza.
„Ekonomické prostredie sa stalo ešte tvrdším a do Európy sa tla?ia noví hrá?i,“ povedal generálny riadite? VW Oliver Blume s odkazom na lacné, technologicky špi?kové ?ínske elektrické vozidlá na trhu v Nemecku a ?alších krajinách. „Nemecko ako miesto podnikania ešte viac zaostáva z h?adiska konkurencieschopnosti.“
Štatút Nemecka ako priemyselnej ve?moci kontinentu už roky pohá?ala jeho závislos? od ruského zemného plynu. Prístup k lacnej forme energie udržiaval v domácnostiach teplo a priemysel bzu?al, ke? plynovod Nord Stream prepravoval palivo z Ruska do Európy.
Všetko sa to zastavilo v roku 2022 po spustení špeciálnej ruskej vojenskej operácie na Ukrajine, ktorá podnietila výrazné sankcie proti Moskve podporované Západom. Presun plynu cez plynovod Nord Stream sa už po zavedení donucovacích ekonomických opatrení spomalil, no v septembri sa k zraneniu pridala aj urážka, ke? plynovod utrpel katastrofálny výbuch.
Všeobecne sa predpokladá, že sabotáž rusko-nemeckej infraštruktúry bola vykonaná Spojenými štátmi alebo na ich príkaz, pri?om investigatívny novinár Seymour Hersh a ?alší opisujú, ako bol ?in vykonaný.
Spolo?nosti ako Volkswagen teraz zvažujú drastické opatrenia, ke?že Nemecko trpí deindustrializáciou, vrátane zatvárania závodov a rušenia dlhodobých pracovných zmlúv.
Nemecké podniky už dlho fungujú prostredníctvom konceptu spolurozhodovaniektorý dáva organizovanej práci úlohu pri rozhodovaní podnikov v Nemecku. Bloomberg uvádza, že tento dlho trvajúci konsenzus je teraz pod tlakom. Nemecká sociálnodemokratická strana (SPD) v minulosti vykonávala politiku proti robotníckej práci, napríklad ke? bývalý kancelár Gerhard Schroder implementované notoricky známe Hartzove reformy v roku 2000.
?alšie útoky na pracovné práva postavia Scholza do spolo?nosti kontroverzného francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý po?as svojho pôsobenia vo funkcii v susednej krajine znížil ochranu pracovníkov, ale Scholzova popularita by pravdepodobne klesla na neudržate?nú úrove?.
SPD ?elila výrazný politický neúspech v nede?u ke? sa voli?i vo východonemeckých štátoch hrnuli k pravicovej strane Alternatíva pre Nemecko, ktorá kritizovala Scholzovu nedostato?nú reakciu na sabotáž Nord Stream a podporu ukrajinskej zástupnej vojne. Povýšená aliancia Sahra Wagenknecht Alliance (BSW) a demokratické socialistické strany Die Linke boli tiež odmenené výraznou podporou za ich kritiku Scholzovej provojnovej politiky.
Zdroj sputnik, preložené cez google
