Koncom 30. rokov 20. storo?ia sa už nacistické Nemecko, na ?ele s ríšskym kancelárom Adolfom Hitlerom, netajilo svojím úmyslom dosiahnu? ovládnutie Európy vojenskou cestou. Systematicky podporovalo profašistické sily v Rakúsku ?i v bývalom ?eskoslovensku, ktoré sa po podpísaní Mníchovskej dohody z 30. septembra 1938 rozpadlo.
„22. augusta sa Hitler pred generalitou Wehrmachtu vyjadril jednozna?ne: ´Rozpútanie konfliktu bude sprevádza? vhodná propaganda. Dôveryhodnos? je nepodstatná, právo je na strane ví?aza´. V tom ?ase už prebiehali prípravy na predstierané prepadnutie nemeckej rozhlasovej stanice v pohrani?nom meste Gleiwitz (ležiacom vtedy na území Nemeckej ríše). 10. augusta 1939 nariadil Reinhard Heydrich, šéf Bezpe?nostnej služby ríšskeho vodcu SS, známej pod skratkou SD, SS-Sturmbannführerovi Alfredovi Naujocksovi, aby uskuto?nil fingovaný útok na rozhlasovú stanicu v Gliwiciach a aby to vyzeralo tak, že úto?níci sú Poliaci,“ objasnil pre TASR Michal Schvarc z Oddelenia dejín 20. storo?ia Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Naujocks mal s podobnými akciami skúsenosti. Na za?iatku roku 1935 sa podie?al na likvidácii politického oponenta nacistického režimu Rudolfa Formisa v Slapoch pri Prahe.
Pohrani?né oblasti obývané nemeckou menšinou sa už predtým pripojili k Nemeckej ríši a prvá ?eskoslovenská republika (1918-1938) sa rozpadla na Protektorát ?echy a Morava a vojnovú Slovenskú republiku (1939-1945). Tá na ?ele s prezidentom Jozefom Tisom patrila k spojencom hitlerovského Nemecka.
„Hitler vo svojej expanzívnej politike v stredoeurópskom priestore potreboval Po?sko vyradi? ako mocenský faktor. Preto po likvidácii ?esko-Slovenska v marci 1939 obrátil pozornos? na svojho východného suseda. Už 8. marca 1939 vyslovil nacistický diktátor požiadavku ´vojenského riešenia po?skej otázky´. Od tohto momentu sa nemecko-po?ské vz?ahy za?ali rapídne zhoršova?. Svojimi jednostrannými krokmi sa postaral o to najmä Berlín. Ultimatívne žiadal opätovné pripojenie Gdanska a tzv. po?ského koridoru a ponúkal ako kompenzáciu nedávno z Hitlerovej vôle vytvorený Slovenský štát. Varšava to prirodzene odmietla,“ uviedol Schvarc.
O 4.45 zaúto?ilo Nemecko 1. septembra 1939 bez vyhlásenia vojny na Po?sko. Tomuto aktu predchádzala rozsiahla propaganda, ktorou sa Hitler snažil presved?i? európske mocnosti o oprávnenosti útoku na Po?sko. Príslušníci SS dokonca zinscenovali porušenie hraníc zo strany Po?ska, ktoré sa stalo zámienkou k útoku nemeckej armády.
Nemecké vojenské jednotky zaúto?ili z vojnovej lode Schleswig-Holstein na polostrov Westerplatte v Gdanskej zátoke v Baltickom mori a ešte krátko predtým sa ter?om ich útoku stal aj most v po?skom Tczewe v Pomoranskom vojvodstve.
Hitler následne na zasadnutí ríšskeho snemu zvolaného v predpolud?ajších hodinách oznámil, že nemecká armáda (Wehrmacht) za?ala „aktívnu obranu“ a nastúpila do „protiútoku“. Sú?asne vyhlásil zákon o znovupripojení Gdanska k Nemecku.
Jediným spojencom Nemecka, ktorý po jeho boku zaúto?il na Po?sko bola vojnová Slovenská republika. Na stranu Nemecka sa pripojila s vidinou získania území na Orave a Spiši, ktoré po Mníchovskej dohode pripadli Po?sku. Slovenská armáda po?as ?aženia zaznamenala 18 m?tvych, viac ako 40 zranených a 11 nezvestných vojakov.
Britské ministerstvo zahrani?ných vecí už 1. septembra 1939 žiadalo Nemecko, aby zastavilo úto?né akcie. Nasledujúci de? 2. septembra Spojené krá?ovstvo a Francúzsko vyhlásili všeobecnú mobilizáciu a 3. septembra obidve ve?moci vypovedali Nemecku vojnu.
Vojna o Po?sko trvala do prelomu septembra a októbra. Po?ská metropola Varšava vzdorovala nemeckým jednotkám do 27. septembra a 29. septembra bola dobytá pevnos? Modlin. Posledných 180 po?ských vojakov sa na polostrove Westerplatte v Gdanskej zátoke bránilo do 7. októbra.
Po dobytí celého polostrova už nacistické Nemecko ovládlo Po?sko až na jeho východnú ?as? s rozlohou 200.000 kilometrov štvorcových, obývanú Ukrajincami, Bielorusmi a Poliakmi. Tú obsadil Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) na základe paktu Molotov-Ribbentrop, ktorý podpísali 23. augusta 1939 ministri zahrani?ných vecí ZSSR a Nemecka, Via?eslav Molotov a Joachimom von Ribbentrop. Sovietska ?ervená armáda však prekro?ila východné hranice Po?ska už 17. septembra 1939.
Po ovládnutí Po?ska sústredilo Nemecko svoju pozornos? na západ. V apríli a máji 1940 jednotky Wehrmachtu zaúto?ili na Dánsko, Nórsko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko a Francúzsko.
Po vstupu Taliansko do vojny na strane Nemecka, sa vojnové dianie presunulo aj na východ Európy, na Balkán a do Grécka. Boje sa rozpútali aj na severe Afriky. V júni 1941 zaúto?ilo Nemecko napokon aj na samotný a v prvých momentoch zasko?ený Sovietsky zväz.
Do svetovej vojny prerástla po útoku japonského letectva na americkú námornú základ?u Pearl Harbor 7. decembra 1941, po ktorom vstúpili do vojny aj Spojené štáty americké (USA).
Koncom roku 1941 stroskotal Hitlerov plán bleskovo porazi? ZSSR. Obrat vo vojne nastal po bitke pri Stalingrade vo februári 1943, ke? Wehrmacht zaznamenal obrovské straty. Zárove? sa sformovala protihitlerovská koalícia (USA, Spojené krá?ovstvo) aj na západe, ktorej spolupráca vyústila do vylodenia v Normandii 6. júna 1944.
Obk?ú?ené Nemecko napokon kapitulovalo 8. mája 1945, ?ím sa skon?ila vojna v Európe. V Ázii sa bojovalo do 2. septembra 1945, ke? kapitulovalo Japonsko.
Druhej svetovej vojny sa zú?astnilo 61 štátov a zasiahla všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy a Južnej Ameriky. Priamo sa bojovalo v Európe, severnej Afrike, v Atlantiku, Oceánii ?i v južnej a juhovýchodnej Ázii. Vojenské operácie zasiahli územie 40 štátov.
Vojna si vyžiadala takmer 60 miliónov obetí, z toho ve?kú ?as? tvorilo civilné obyvate?stvo. Tragickými kapitolami vojny boli napríklad holokaust, ktorému za obe? padlo takmer 6 miliónov Židov, alebo zhodenie atómovej bomby na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki v auguste 1945.
Zdroj feed teraz.sk
