Jeho poviedka Babie leto (Las Babas del Diablo) sa stala námetom kultového filmu talianskeho režiséra Michelangela Antonioniho Zväčšenina z roku 1966 (Blow-up).
V pondelok 26. augusta uplynie 110 rokov od narodenia spisovateľa Julia Cortázara. Svetoznámy autor patril k osobitým hovorcom juhoamerických intelektuálov a výrazne sa podieľal aj na premenách európskeho myslenia v druhej polovici 20. storočia.
V Cortázarovej tvorbe sa v symbióze stretávajú európsky literárny experiment 20. storočia a juhoamerická tradícia magického realizmu.
Julio Cortázar sa narodil 26. augusta 1914 v Bruseli. Do Argentíny sa vrátil s rodičmi v roku 1919 a po štúdiách na univerzite v Buenos Aires pôsobil ako vidiecky učiteľ. Neskôr prednášal dejiny literatúry na univerzite v Mendoze. Knižne debutoval v roku 1938 pod pseudonymom Julio Denis zbierkou básní Presencia (Prítomnosť).
Po volebnom víťazstve generála Juana Dominga Peróna v prezidentských voľbách v roku 1946 sa vzdal univerzitného miesta v Mendoze a vrátil sa do argentínskej metropoly. Pracoval v Argentínskej knižnej komore a spolupracoval s viacerými literárnymi časopismi, v ktorých okrem básní publikoval aj prvé poviedky.
V roku 1949 napísal román Divertimento a o rok neskôr ďalší pod názvom Examen (Skúška), ale ani jeden počas života nepublikoval. Knižne vyšli až po jeho smrti v roku 1986. Zverejnil však divadelnú hru Los reyes (Králi, 1949), ktorá ale nezaznamenala veľký úspech.
Na konci 40. rokov minulého storočia navštívil Francúzsko a po návrate do Argentíny absolvoval skúšku súdneho tlmočníka. V roku 1951 sa presťahoval do Paríža, kde získal miesto prekladateľa pre UNESCO. Navštívil viaceré miesta v Európe, Afrike a v Ázii.
Ešte pred odchodom z Argentíny vydal v Buenos Aires zbierku fantasticky ladených poviedok Bestiario (Zvieratník, 1951). V roku 1956 mu vyšla zbierka poviedok Final del juego (Koniec hry) a o tri roky neskôr ďalšia poviedková kniha Las armas secretas (Tajné zbrane, 1959).
Prvý knižne vydaný Cortázarov román sa v kníhkupectvách objavil v roku 1960 pod názvom Los premios (Výhercovia) a o dva roky neskôr súbor groteskných príbehov pod názvom Historia de cronopios y famas. Svetovú slávu si získal experimentálnym románom z roku 1963 Rauyela, ktorý sa v češtine objavil prvýkrát v roku 1972 pod názvom Nebe, peklo, ráj.
Na svetovo úspešný román nadviazala ďalšia Cortázarova próza 62, modelo para armar (62, model k zostrojeniu, 1968). Zmysel pre hru s jazykom a s literárnymi formami pretavil aj do próz Viaje al día en ochenta mundos (Cesta okolo dňa v osemdesiatich svetoch, 1967), Ultimo round (Posledné kolo, 1969), Prosa del observatoria (Próza z observatória, 1972) a Silvalandia (1975). K fantastickým poviedkam sa vrátil v poviedkovej knihe Todos los fuegos fuego (V každom ohni oheň, 1975).
Politické a spoločenské otrasy v Južnej Amerike, ako napríklad revolúcia na Kube, sandinistické povstanie v Nikarague, víťazstvo Pinocheta v Chile, priviedli Cortázara ako ľavičiara k novým občianskym postojom a aktivitám, pričom sa objavili aj v jeho tvorbe. Napríklad v románe Libro de Manuel (Kniha pre Manuela, 1973), či v knihe reportáži Nicaragua tan violentamenta dulce (Tak divoko sladká Nikaragua, 1983).
Cortázarov zmysel pre humor a mystifikáciu sa prejavil tiež v známej knihe Un tal Lucas (Istý Lukáš, 1979) a rovnako v knihe reportáži Los autonatas de la cosmopista o Un viaje atemporal París-Marsella (Autonauti kosmomagistrály alebo Nadčasová cesta Paríž-Marseille, 1983).
Krátko pred smrťou zostavil rozsiahly výber zo svojej poézie, ktorý pomenoval podľa majstra básnickej formy haiku, japonského básnika Bašóa Macua – Salvo el crepúsculo (Len stmievanie). Výber vyšiel až po autorovej smrti v roku 1985.
Jeden z najoriginálnejších latinskoamerických, ale i svetových spisovateľov Julio Cortázar zomrel 12. februára 1984 v Paríži, kde je aj pochovaný na známom montparnasskom cintoríne.
Zdroj feed teraz.sk
