Obec Skýcov sa stala jednou z hlavných partizánskych základní v Tribe?skom pohorí na jese? 1944. Za?iatkom septembra prišli vojaci slovenskej armády, ktorí v obci nechali zbrane. Nimi sa vyzbrojilo približne 40 až 50 mužov zo Skýcova a vytvorili 1. partizánsku brigádu. Postupne sa sem s?ahovali aj sovietske partizánske skupiny vysadené na Zobore, Tribe?i a Vtá?niku. Boli tu tri ve?ké partizánske oddiely, Zarubežnij, Plame? a Národný pomstite?. Viedli ich partizánski velitelia Alexander Sviatogorov-Zori?, Putilov a Viktor Maximov. Partizánske oddiely mali viac ako 1100 mužov. Pôsobili v celom okolí Skýcova, Zlatna, Zlatých Moraviec a Topo??ianok.
Za?iatkom marca 1945 sa ?as? partizánov stiahla do hôr a ?as? sa pridala k vojskám II. Ukrajinského frontu. Ke? sa ku Skýcovu blížil front a nemecké velenie potrebovalo pre ústup spojovaciu cestu cez Skýcov na hornú Nitru, zaúto?ili nemecké jednotky 15. marca 1945 zo všetkých strán na obec. Tú v tom ?ase už nikto nebránil a bola obsadená bez boja. Po obsadení územia 16. marca 1945 bola obec vypálená. Zhorelo 266 domov a 13 mužov odvliekli do koncentra?ných táborov. Zostal iba kostol, fara, škola a nieko?ko domov, v ktorých boli ubytovaní Nemci.
Náu?ný partizánsky chodník je sprístupnený od roku 1988. Patrí k stredne náro?ným, prevýšenie na takmer 12 kilometrov dlhej trase je 350 metrov. Má šes? zastávok, medzi nimi studni?ku Jelšovku, miesta, kde sídlila partizánska skupina Národný pomstite?, partizánske bunkre na Stratenom vrchu ?i tajný sklad munície a zbraní. Turistický pochod po ?om každoro?ne od roku 1989 absolvuje nieko?ko stoviek ú?astníkov podujatia.
Zdroj feed teraz.sk
