V stredu 21. augusta uplynie 125 rokov odkedy slávnostne otvorili Téryho chatu. Ide o najvyššie položenú celoro?ne prevádzkovanú chatu na Slovensku. Nachádza sa vo výške 2015 metrov nad morom pri Piatich Spišských plesách. Chatu slávnostne otvorili 21. augusta 1899.
Hlavným iniciátorom výstavby chaty bol Edmund Viliam Téry, uhorský lekár-chirurg, horolezec, organizátor a propagátor turistiky, ktorý prežil ?as? života na Slovensku.
Turistická trasa k Téryho chate vedie zo Starého Smokovca cez Hrebienok, Obrovský vodopád a Zamkovského chatu. Náro?nejší prístup je zo severu, z Tatranskej Javoriny Javorovou dolinou cez Sedielko prípadne zo Zbojníckej chaty cez Prie?ne sedlo.
Táto trasa bola z bezpe?nostných dôvodov donedávna jednosmerná, ?iže sa dalo dosta? len z Téryho chaty na Zbojnícku. Ide o najnáro?nejšiu túru bez vysokohorského vodcu na Slovensku plnú re?azí, ktoré sp??ajú nielen bezpe?nostnú funkciu, ale ide aj o pomôcku ako vôbec vyliez? na Prie?ne sedlo, resp. z neho zliez?.
Edmund Téry bol tiež priekopníkom horolezectva. Ako prvý vystúpil v roku 1876 na Prostredný hrot a v roku 1877 na Pyšný štít. S jeho menom sa nespája len pomenovanie legendárnej chaty vo Vysokých Tatrách, ale aj názvy štítov a Sitnianskych brál ?i výstupových ciest na ne. Široký sutinový ž?ab spod Sedielka pod Lomnickým štítom do Malej Studenej doliny sa dodnes volá „Téryho kuloár“.
Lekár a zanietený horolezec venoval ve?a pozornosti otázkam horskej vodcovskej služby, zasiahol do polemiky o zmysle horolezectva ?i o potrebe reorganizácie záchrannej služby vo Vysokých Tatrách.
Téryho chatu za?ali stava? pod?a projektu predsedu stavebnej komisie spolku Jozefa Pfinna. Stavite?om objektu bol spišskosobotský architekt Gedeon Majunke, ktorý upravil projekt na vysokohorské podmienky. Výstavba sa za?ala v júni 1898. Robotníci pracujúci na stavbe dávali Majunkemu do Spišskej Soboty údajne dohovorené znamenia pomocou ve?kého zrkadla.
V roku 1944 spravovali chatu slovenskí vysokoškoláci – horolezci, ktorí tu ukrývali po?ských odbojárov i ruských ute?encov zo zajateckých táborov, ktorých potom dopravovali do povstaleckých oblastí Nízkych Tatier. Viaže sa k nej meno tatranského beletristu – chatára Bela Kapolku, ktorého fascinovali osudy vysokohorských nosi?ov i chatárov. Okrem chatár?enia sa venoval písaniu ich príbehov.
V rokoch 1979 až 1982 bola chata zrekonštruovaná. Všetok stavebný materiál na svojich pleciach vyniesli nosi?i. Rekordný náklad Laca Kulangu – 151 kg – nebol dodnes prekonaný.
V roku 2009 nainštalovali na objekt nový fotovoltaický systém a zrekonštruovali doterajšiu elektroinštaláciu. V tom istom roku na prahu letnej turistickej sezóny sa im podarilo otvori? nové priestory jedálne, ktorej kapacitu zvýšili na 50 miest.
Okolie chaty je ideálne na športové aktivity a trávenie vo?ného ?asu. Je vhodné na turistiku, prechody cez sedlá, horolezectvo, skialpinizmus, ale aj na oddych a relax pri plesách.
Majite?mi chaty sú Slovenský horolezecký spolok James a Klub slovenských turistov. Prevádzku chaty zabezpe?uje po?as hlavnej sezóny okrem chatára desa? ?udí, po pä? na každej smene. Okrem toho sú dennou sú?as?ou chaty vysokohorskí nosi?i, ktorí ju zásobujú všetkým potrebným. Pred letom a pred zimou pomáha pri zásobovaní aj vrtu?ník.
Hlavná turistická sezóna je v letných mesiacoch. Celoro?ne otvorená Téryho chata ponúka ubytovanie na lôžkach v spolo?ných izbách. V prípade plnej obsadenosti lôžok je možnos? núdzového prespania na podlahe.
O slovenských vysokohorských chatách hovorí dielo z pera autora Ladislava Khandla s názvom Turistické chaty na starých poh?adniciach. Súbor takmer 170 starých poh?adníc predstavuje chaty a útulne od západu po východ Slovenska. Vyníma sa medzi nimi aj dnes už legendami opradená Téryho chata.
Térynka, ako ju turisti zvyknú familiárne nazýva?, postavená ešte koncom 19. storo?ia, patrí v sú?asnosti medzi najnavštevovanejšie vysokohorské chaty. Denne tu po?as leta prichádzajú stovky turistov, najviac je ich zo Slovenska, ?eska, Po?ska, Ma?arska, Nemecka, ale záujem o ?u majú aj hostia z exotickejších krajín sveta.
Zdroj feed teraz.sk
