Ani v čase výročia SNP filmári neprichádzajú s dielom o tomto období

Bratislava 17. augusta (TASR) – Najviac uvádzanými filmami a doteraz reprezentatívnymi hranými dielami s povstaleckou tematikou sú snímky režiséra Pa?a Bielika Vl?ie diery (1948) a Kapitán Daba? (1959). „Majú miliónové návštevnosti, stali sa kultovými a dodnes je suverénny režijný nástup ich tvorcu na prakticky prázdnu domácu filmovú scénu viac ako pozerate?ný,“ povedala pre TASR filmová publicistka, kriti?ka a histori?ka Eva Vženteková. Poukázala aj na ?alšie „divácky ob?úbené a režijne zdatné“ povstalecké snímky. Zárove? upozornila na fakt, že ani v ?ase 80. výro?ia Slovenského národného povstania (SNP) neprichádzajú filmári s novým dielom o tomto období.

„Divácky ob?úbený a režijne zdatný je aj farebný, výpravný, v spojitosti s tým aj požadovane propagandistický film De?, ktorý neumrie,“ uvádza Vženteková k snímke režiséra Martina ?apáka z roku 1974. Dodáva, že v rámci povstaleckej témy bývajú na televíznych obrazovkách ešte najviac uvádzané filmy umelecky vysoko hodnotené. Sú nimi dve snímky režiséra Stanislava Barabáša Piese? o sivom holubovi (1961) a Zvony pre bosých (1965), potom drsná rodinná dráma ?eského režiséra Ji?ího Krej?íka Polno?ná omša (1962) alebo malebný film Štefana Uhra Keby som mal pušku (1971).

„Napriek istému ´nestarnutiu´ týchto snímok ide o vekom staré filmy. Ani v ?ase 80. výro?ia Povstania naša audiovizuálna produkcia neprichádza s novým dielom o tomto období. Pretože aj ke? uvedené filmy majú svoje hodnoty, ako diela nakrútené po?as minulého režimu nesú aj jeho ideologické ´mantry´, ktoré tak ?alej šíria, a na ktoré treba upozorni?,“ podotkla Vženteková.

Bielikov film Vl?ie diery (1948) pod?a nej deklarujú Povstanie ako ?udovú vzburu a revolu?nú nenávis? proti nepriate?ovi. „Sú viac nadšenecky ?avicovou povojnovou schematizáciou dobového príbehu než prienikom do historickej situácie,“ hodnotí Vženteková.

„Kapitán Daba? (1959), rovnomenný partizánsky filmový hrdina, ktorý však pred ú?as?ou v Povstaní bojuje proti Sovietskemu zväzu, je vo filme kompenzovaný ideologicky neživotnou postavou povstaleckého komunistu,“ konštatuje filmová publicistka, kriti?ka a histori?ka.

Snímka Polno?ná omša (1962) sa pod?a nej podvojne vyrovnáva s režimovým katolicizmom a poetická Piese? o sivom holubovi (1961) ponúka propagandistickú postavu sovietskej partizánky a propagandisticky zosmiešneného predstavite?a povstaleckej armády.

„Nie ideologická, ale okrajová realiza?ná výhrada sa týka inak výborného filmu Zvony pre bosých (1965), kde postava živo?íšnej, životom obitej, avšak o kúsok š?astia stále bojujúcej ženy, je kvôli po?skej here?ke dabovaná intelektuálnym, introvertným hereckým typom Viery Strniskovej, pri?om typologický nesúlad zjavu a hlasu film miestami doslova zabíja,“ uzatvára Vženteková.