Od narodenia Napoleona Bonaparteho, francúzskeho cisára, generála a legendárneho vojenského stratéga, uplynie vo štvrtok 15. augusta 255 rokov.
Napoleone di Buonaparte sa narodil 15. augusta 1769 v meste Ajaccio na ostrove Korzika. V dospelosti si svoje meno zmenil na viac francúzsky znejúce Napoleon Bonaparte. Vzdelanie nadobudol na vojenskej akadémii v Brienne-le-Château a neskôr na elitnej škole École Militaire v Paríži.
Do služieb francúzskej armády nastúpil v roku 1785. Jeho meno sa dostalo do povedomia v druhej polovici 90. rokov 18. storo?ia po?as 1. Francúzskej republiky, ke? v severnom Taliansku viedol úspešné vojenské ?aženie proti prvej a druhej protifrancúzskej koalícii.
Do Francúzska sa vrátil s ve?kými poctami a jeho vplyv za?al prudko stúpa?. V roku 1798 podnikol výpravu do Egypta s úmyslom zabezpe?i? prítomnos? Francúzska na Strednom východe. Napriek tomu, že toto ?aženie nebolo úspešné, Bonapartemu pridalo na popularite.
Po návrate do vlasti ambiciózny vojvodca využil svoju popularitu a v novembri 1799 prevzal vládu v krajine. Vytvoril vládny systém – konzulát, na ?ele s troma konzulmi. Samotný Bonaparte sa stal prvým konzulom a vo svojich rukách sústredil výkonnú aj zákonodarnú moc. V januári 1799 zriadil francúzsku centrálnu banku Banque de France a z jeho iniciatívy sa ude?uje od roku 1802 aj francúzske štátne vyznamenanie Rad rytiera ?estnej légie.
Ako cisár stál Napoleon I. na ?ele Francúzska v rokoch 1804 až 1814 a nakrátko aj v roku 1815. Popri chýrnych vojenských úspechoch mala ve?ký význam aj jeho reorganizácia štátnej správy po Ve?kej francúzskej revolúcii (1789 – 1799). Najdôležitejšou kodifikáciou sa stal jeho ob?iansky zákonník Code civil, nazývaný aj Code Napoleon, z marca 1804, o ktorom sám povedal, že má vä?šiu a trvanlivejšiu hodnotu ako jeho 40 vyhraných bitiek. Potvrdzoval výdobytky Francúzskej revolúcie ako rovnos? pred zákonom, slobodu jednotlivca, slobodu vlastníctva i mnohé ?alšie.
Prvú ve?kú porážku utrpel v októbri 1805, ke? britské námorníctvo zasadilo Francúzsku tvrdý úder v bitke pri Trafalgare, následkom ktorého Napoleon Bonaparte opustil myšlienku porazi? Britániu a zameral sa na Rakúsko a Rusko. Obom krajinám uštedril porážku v slávnej bitke troch cisárov pri Slavkove v decembri 1805. Od tejto legendárnej bitky bol Napoleon Bonaparte do roku 1812 na vrchole moci.
Za?iatok konca prvého francúzskeho cisára bol vpád Francúzska do Ruska. Po bitkách pri Borodine (september 1812) a pri rieke Berezina (november 1812), nasledovala v októbri 1813 bitka pri Lipsku, v ktorej boli jeho vojská definitívne porazené. Táto bitka vošla do dejín aj pod názvom Bitka národov.
V apríli 1814 bol Napoleon I. nútený abdikova? a následne sa ocitol vo vyhnanstve na ostrove Elba. O návrat na trón sa pokúsil za?iatkom marca 1815, ke? ušiel z ostrova Elba a s menším vojskom bez jediného výstrelu obsadil Paríž. Jeho druhú, 100 dní trvajúci vládu, ukon?ila ?alšia legendárna bitka pri Waterloo 18. júna 1815, po ktorej Napoleona deportovali na ostrov Svätej Heleny, kde 5. mája 1821 zomrel na rakovinu žalúdka.
Napoleonove rekvizity a predmety späté s jeho životom sú aj dnes zberate?mi ve?mi vyh?adávané. Napríklad za?iatkom júla tohto roku vydražili v meste Fontainebleau za 1,7 milióna eur dve pištole, ktorými si chcel po svojej abdikácii v roku 1814 vzia? život a jeden z jeho ikonických dvojrohých klobúkov sa vlani v novembri predal na aukcii za 1,9 milióna eur.
Zdroje:
https://www.geo.de/geolino/mensch/3401-rtkl-weltveraenderer-napoleon-bonaparte; www.britannica.com
Zdroj feed teraz.sk
