„Bol to nielen novinár, ale aj prekladate? z ruštiny, po?štiny, potom budúci ve?vyslanec v Rusku, ale to sú už 90. roky, ke? bol šéfom kancelárie prezidenta Václava Havla, takisto ministrom obrany. Každý jeden z tých novinárov by mohol ma? svoj vlastný film,“ povedal pre TASR Hofmann.
Dobrovský najprv pôsobil v zahrani?nom vysielaní, potom prešiel do Redakcie medzinárodného života, ktorú od roku 1963 viedol Milan Weiner. Ako spravodajca pre socialistické krajiny navštevoval Po?sko, Ma?arsko, Rumunsko, Sovietsky zväz, ?ínu aj K?DR. Z tej ho ako jediného novinára vyhostili, údajne za propagáciu mierového spolužitia. Po auguste 1968 ho vykázali aj z Moskvy, pretože vraj neposkytoval dostato?ne „objektívne“ informácie o Sovietskom zväze.
„Údajne bol ve?mi nekompromisný, energický ?lovek, ktorý si ve?mi vedel stá? za svojimi postojmi a bol nerozborný. Mám o ?om informácie, že mu táto vlastnos? vydržala až do konca života, že to bol pozoruhodný ranár,“ poznamenal Hofmann k ?eskému novinárovi, disidentovi a politikovi.
Dobrovský z rozhlasu odišiel do redakcie Listov a následne do kultúrneho mesa?níka Plame?. Po zrušení týchto periodík pôsobil ako skladník v Pamätníku národného písomníctva, umýva? okien ?i kuri?. Pritom vydával samizdatové ?asopisy, prekladal z ruštiny a po?štiny, bol signatárom Charty 77. Na sklonku 80. rokov sa zapojil do tzv. bytovej univerzity, organizoval prednášky pre mladých ?udí. Po revolúcii sa zapojil do politiky, pôsobil ako hovorca Ob?ianskeho fóra, podie?al sa na rokovaniach o odchode sovietskych vojsk.
Hofmann ozna?il Mádlove Vlny za dobrý film. „Má tempo, nádhernú kameru, silný príbeh. Verím, že sa bude pá?i? mladým ?u?om, nie je to odosobnená výuka toho, ?o sa stalo na konci 60. rokov. Nie je to žiadna Didactica magna, je to silný príbeh dvoch bratov na pozadí ve?kých spolo?enských vecí,“ uzavrel herec.
Zdroj feed teraz.sk
