Aby to bolo ešte strašidelnejšie, teploty nielenže vyvrcholili v lete, ale prudko stúpajú aj počas iných ročných období.
Táto minulosť nedeľu bol podľa služby Copernicus Climate Change Service, financovanej Európskou úniou, najteplejším jediným zaznamenaným dňom. Potom však nasledoval pondelok ako najteplejší deň v zaznamenanej histórii s priemernou globálnou teplotou 17,16 C (62,88 F). A keďže utorok a streda boli podobne horúce, týždeň sa skončil štyrmi najteplejšími dňami, aké kedy vedci pozorovali.
NASA tiež potvrdil, že 22. júl 2024 bude podľa analýzy údajov o globálnej dennej teplote najteplejším dňom v histórii. Výskumníci, ktorí zasvätili svoj život štúdiu klimatických zmien, sú šokovaní bezprecedentnými horúčavami, informoval Washington Post.
„V roku, ktorý bol doteraz najhorúcejší v histórii, boli posledné dva týždne obzvlášť brutálne,“ povedal administrátor NASA Bill Nelson.
Tento šokujúci tepelný pás nasleduje po 13 mesiacoch bezprecedentných teplôt na celom svete, ktoré boli čiastočne ovplyvnené klimatickým vzorom El Niño. Priemerná teplota našej planéty bola zaznamenaná minimálne o 1,5 stupňa Celzia (2,7 stupňa Fahrenheita) vyššia ako predindustriálna úroveň. Čo robí tieto teploty takými alarmujúcimi, je to, že sa skladajú z priemerov tisícok údajových bodov zaznamenaných od Arktídy po južný pól, a preto zahŕňajú miesta, kde sú zimy aj letá.
Odľahlé miesta tiež zaznamenávajú nárast teplôt vrátane oblastí Kanady, Ruska a Grónska. Najhoršie horúčavy týždňa sa sústredili v Antarktíde, kde boli teploty najmenej o 12 °C nad normálom.
„Pozrime sa na fakty,“ povedal António Guterres, generálny tajomník OSN, ktorý sa vo štvrtok venoval globálnej vlne horúčav. „Extrémne teploty už nie sú javom jedného dňa, týždňa alebo mesiaca. Ak existuje jedna vec, ktorá spája náš rozdelený svet, je to to, že všetci čoraz viac pociťujeme teplo. Zem sa stáva teplejšou a nebezpečnejšou pre každého a všade.“
V tomto roku zomrelo najmenej 1300 ľudí po tom, čo cestovali na tohtoročnú púť hadždž, islamskú púť v Saudskej Arábii, kde teploty dosahovali 120 stupňov. V celej Indii počas nedávnych volieb zomreli aj desiatky pracovníkov prieskumu verejnej mienky. India musela vo svojich nemocniciach otvoriť oddelenia pre úpal, aby sa vysporiadala s obrovskými horúčavami.
Niektoré mestá vrátane Lisabonu, Medellínu a Kolumbie dokázali znížiť teploty vo svojich mestách vysadením miliónov nových stromov a kríkov, zatiaľ čo iné mestá natreli strechy a chodníky na bielo, aby odrážali teplo.
Začiatkom júla The Guardian informoval, že úmrtia súvisiace s teplom vo Phoenixe v Arizone sa takmer zdvojnásobili v porovnaní s rovnakým obdobím ako minulý rok. K 29. júnu počet možných úmrtí súvisiacich s horúčavami v meste dosiahol 175, čo predstavuje nárast o 84 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.
Najnovšie údaje boli zverejnené naposledy týždeň predpovedajú, že horúčavy spôsobia tento rok viac ako 400 úmrtí v americkom štáte Maricopa County. Tieto čísla budú súperiť s úmrtiami súvisiacimi s teplom, ku ktorým došlo minulý rok v metre Phoenix počas vlny horúčav teploty 110 F (43,3 C) alebo viac a to sa nezmiernilo viac ako 30 dní.
Hlavnou príčinou globálnej zmeny klímy je, samozrejme, používanie fosílnych palív vrátane uhlia, ropy a plynu, ktoré predstavujú viac ako 75 % globálnych emisií skleníkových plynov a takmer 90 % všetkých emisií oxidu uhličitého, uviedla OSN. Ale bohaté západné krajiny, vrátane USA a Spojeného kráľovstva, vedú pokrytecký poplatok za expanziu fosílnych palív, podľa správy z The Guardian ktorý bol zverejnený v stredu.
Zatiaľ čo bohatšie krajiny prisahali, že dodržia Parížske dohody a povedú k prechodu od fosílnych palív k čistejším zdrojom oranžérie, v skutočnosti sú to krajiny, ktoré „sú na čele najnovšieho vrtného šialenstva“, píše sa v správe po rozdaní 825 nových licencií v roku 2023. . A pod vládou Bidena USA rozdali 1 453 nových licencií na ťažbu ropy a zemného plynu, „čo predstavuje polovicu z celkového počtu celosvetovo a 83 % všetkých licencií rozdaných bohatými krajinami“.
„Pokrytectvo bohatých národov, ktoré sú historicky zodpovedné za klimatickú krízu, je ohromujúce, pretože naďalej masívne investujú do fosílnych palív, čím svet nasmerujú k nepredstaviteľnej klimatickej katastrofe, pričom tvrdia, že sú klimatickými lídrami,“ povedal Harjeet Singh, globálna angažovanosť. riaditeľ pre Iniciatívu Zmluvy o nešírení fosílnych palív.
Rozvinuté krajiny najviac zvýšili kyslé účinky zmeny klímy a zároveň najviac profitovali z fosílnych palív. Na druhej strane mince sú však rozvojové krajiny, ktoré najmenej prispeli ku klimatickým zmenám, no najhoršie znášali nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.
„Napriek tomu, že majú ekonomické prostriedky na prechod od fosílnych palív, sú tieto národy petrostatmi, ktorí si vyberajú zisk pred planétou, čím podkopávajú globálne úsilie o odvrátenie klimatickej núdze,“ dodal Singh.
Zdroj sputnik, preložené cez google
