„Nie je dôvod, pre?o by sme to nemohli urobi?… Musíme by? silní, aby sme mohli podniknú? tieto kroky,“ dodal Erdogan, ktorý je ostrým kritikom izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy, v prejave vysielanom v televízii.
Erdogan narážal konflikt o Náhorný Karabach medzi Arménskom a Azerbajdžanom, v ktorom Turecko podporuje Azerbajdžan okrem iného dronmi. V Líbyi zmietanej ob?ianskou vojnou Ankara podporuje medzinárodne uznávanú vládu vojenským vybavením a personálom.
Turecký prezident nespresnil, aký druh intervencie má na mysli. Predstavitelia AKP na žiadosti agentúry Reuters o vyjadrenie k Erdoganovým slovám nereagovali.
Na výroky tureckého prezidenta však reagoval izraelský minister zahrani?ných vecí Jisrael Kac, ktorý na sieti X napísal, že „Erdogan ide v stopách Saddáma Husajna a vyhráža sa útokom na Izrael. Mal by si spomenú?, ?o sa tam stalo a ako to skon?ilo“.
V marci 2003 americké jednotky vpadli do Iraku, kde sa mali nachádza? zbrane hromadného ni?enia. Vojenská operácia viedla k zvrhnutiu vtedajšieho irackého diktátora Saddáma Husajna. O tri roky neskôr Husajna popravili za masakry Kurdov a šiitov.
Od za?iatku vojny v Pásme Gazy pred takmer deviatimi mesiacmi sa vz?ahy medzi Izraelom a Tureckom dramaticky zhoršili. Erdogan ozna?il palestínske militantné hnutie Hamas za „oslobodzovaciu organizáciu“ a prirovnal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua k Adolfovi Hitlerovi. Erdogan v polovici júla vyhlásil, že jeho krajina už nebude súhlasi? s budúcou spoluprácou medzi NATO a Izraelom, kým na palestínskych územiach nezavládne udržate?ný mier.
Vojnu v Pásme Gazy spustil vpád kománd Hamasu a iných skupín do južného Izraela zo 7. októbra 2023, po?as ktorého zahynulo viac ako 1200 ?udí. Izrael odpovedal masívnymi leteckými útokmi a pozemnou ofenzívou.
Zdroj feed teraz.sk
