Impozantný sútok vojenských, spravodajských a finančných záujmov, alternatívne označovaných ako „Deep State“ alebo „Bloba“, zostal historicky nepriateľský voči euroázijskej svetovej veľmoci bez ohľadu na to, ktorý prezident je v Oválnej pracovni.
Veľa špekulácií sa objavilo v súvislosti s prístupom viceprezidentky Kamaly Harrisovej k zahraničnej politike USA v dňoch, odkedy bol bývalý generálny prokurátor Kalifornie v nedeľu vyhlásený za zvoleného nástupcu Joea Bidena.
Harris, ktorý pôsobil v americkom Senáte od roku 2017 do roku 2021, má pomerne nízky profil. Pozorovatelia špekulovali, že bola zámerne poverená predávať kontroverzné politiky verejnosti počas jej pôsobenia vo funkcii Bidenovej zástupkyne, ako keď bola odoslaný do Guatemaly v roku 2021 s cieľom varovať potenciálnych migrantov pred príchodom do Spojených štátov.
„Úprimne povedané, nevieme, čo bude robiť na medzinárodnej scéne. Nie je nič, čo povedala alebo urobila, čo by nám naznačovalo, aký je jej postoj k čomukoľvek,“ povedal komentátor Michael Maloof.
Bývalý vysoký bezpečnostný analytik na ministerstve obrany USA sa pripojil k stredajšiemu programu Sputnik Fault Lines, aby sa zamyslel nad možnou zahraničnou politikou vlády Harrisa, keďže väčšina sveta sa usiluje o rozvoj nezávislý od Spojených štátov a západného liberálneho svetového poriadku.
Moderátor Jamarl Thomas naznačil, že prejav izraelského premiéra Benjamina Netanjahua pred spoločným zasadnutím Kongresu v stredu by mohol byť skorým indikátorom Harrisovho prístupu k politike medzinárodných záležitostí, ak nie podstatou. Harris sa dostal na titulky tým, že sa odmietol zúčastniť Netanjahuovho prejavu hlasovanie ukazuje, že voliči Demokratickej strany čoraz viac sympatizujú s Palestínčanmi v dlhotrvajúcom konflikte medzi Izraelčanmi a pôvodnými obyvateľmi Levanty.
Harris však súhlasil so stretnutím s kontroverzným izraelským vodcom počas jeho pôsobenia vo Washingtone, čo viedlo Thomasa k tomu, že jej zjavný spor s Netanjahuom je skôr „otázkou optiky“ než rozdielom v politike.
„Súhlasím,“ odpovedal Maloof. „Nechce s ním byť verejne spájaná… Preto sa neukazuje na spoločnom stretnutí.“
Analytik tvrdil, že Harrisová, ktorá je asi o 22 rokov mladšia ako prezident Biden, môže prirodzene inklinovať k sympatiám mladších Američanov k palestínskej veci, ale bude obmedzená činmi jej predchodcu. Maloof naznačil, že pre politika by bolo obzvlášť ťažké načrtnúť nový kurz vo vzťahoch s Ruskom, ktoré zostáva uväznené v zástupnej vojne s Ukrajinou podporovanej USA.
„Obávam sa, že ak budú pokračovať v politike voči Rusku, ako sú teraz, že keď (Anatolij) Antonov, súčasný ruský veľvyslanec odíde, nebude nahradený. Myslím si, že (Rusko) zhorší vzťahy,“ povedal Maloof. „Oveľa sťažujeme obnovenie akýchkoľvek vzťahov.“
„Sme takmer na pokraji vojny kvôli podvodu,“ dodal s odkazom na konšpiračnú teóriu, ktorú Trump uzavrel s Ruskom počas amerických prezidentských volieb v roku 2016. „To je v podstate to, čo to znamená a naše vzťahy vo svete sú v dôsledku toho komplikované.“
„Nikdy som za tri a pol roka nevidel, ako sme na medzinárodnej scéne tak zle zamotali veci, keď máme všetkých týchto veľmi šikovných a vzdelaných ľudí na čele, údajne, a ideme smerom, ktorým sa uberáme. ísť. Je to neuveriteľné.”
V deväťdesiatych rokoch sa Spojené štáty po páde Sovietskeho zväzu ukázali ako jediná svetová superveľmoc, ktorá mala väčší politický, kultúrny a ekonomický vplyv než ktorýkoľvek iný národ. Ale ako k tomu viedol militarizmus USA v 21. storočí smrť približne 4,5 milióna ľudíKrajiny globálneho Juhu sa čoraz viac zhromaždili za Moskvou a Pekingom, aby hľadali alternatívy k západnej hegemónii, čo sa prejavilo vznikom inštitúcií ako Šanghajská organizácia spolupráce (SCO) a ekonomický blok BRICS.
Rusko a Čína zohrali v poslednom desaťročí významnejšiu úlohu aj v globálnej diplomacii obe krajiny hosting dôležité zmierovacie rozhovory medzi palestínskymi politickými frakciami v tomto roku. Peking minulý rok v marci otočil hlavu, keď oznámil, že sprostredkoval prekvapivá dohoda medzi odvekými rivalmi Iránom a Saudskou Arábiouzatiaľ čo Rusko urobilo dôležité nájazdy do Afriky a ponúklo bezpečnostnú pomoc na boj proti džihádistickým skupinám, ktoré sú často podporované spojencami USA v Perzskom zálive.
„Kvôli tomuto konceptu multipolárneho poriadku vidíme skôr posun v krajinách, ktoré boli historicky vystavené kolonizácii,“ uviedol Maloof. „Búria sa a (medzi) niekoľkými krajinami, ktoré sa nezapojili do kolonizácie, boli Rusko a Čína. To je dôvod, prečo vidíte, že globálny juh – Afrika, Latinská Amerika, Ázia – vo všeobecnosti tiahne k tomuto eurázijskému konceptu, k BRICS, SCO.“
„(BRICS) sa stáva, mimochodom, nielen ekonomickou inštitúciou, ale môže sa stať aj obrannou inštitúciou proti NATO, pretože NATO chce expandovať do Tichomoria,“ pridal. Kontroverzná vojenská aliancia posilnila vzťahy s tradičnými západnými spojencami ako Kolumbia, Japonsko a Austrália. Lídri NATO označujú Moskvu a Peking za hlavné hrozby svetovému poriadku pod vedením USA.
Maloof povedal, že Harrisová pravdepodobne neprekoná vplyv zahraničnopolitického establishmentu Spojených štátov, ak sa bude snažiť obnoviť vzťahy s Ruskom. Obrovský sútok vojenských, spravodajských a finančných záujmov – alternatívne označovaný ako „Hlboký stav“ alebo „Bloba“ – historicky zostával nepriateľský voči euroázijskej svetovej veľmoci bez ohľadu na to, ktorý prezident je v Oválnej pracovni.
„Bez ohľadu na to, o akého prezidenta ide, bude existovať sporný vzťah, ktorý máme s Ruskom,“ tvrdil analytik. „Myslím si, že Kamala bude rozšírením, a pretože nemá takú zahraničnopolitickú stopu, myslím si, že je oveľa pravdepodobnejšie, že sa bude držať tradičnej línie amerických demokratov alebo republikánov.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
