Podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergej Lavrovom Eurázia potrebuje štruktúru po celom kontinente podobnú Africkej únii alebo CELAC. Čo naznačuje? Pôvod koncepcie väčšieho euroázijského partnerstva...
Americké ministerstvo obrany (DoD) zverejnilo svoju novú arktickú stratégiu, v ktorej tvrdí, že situácia v regióne sa rýchlo mení, pričom Čínu označilo za „výzvu pre tempo“ a Rusko za „akútnu hrozbu“.
Zatiaľ čo arktická stratégia Pentagonu do roku 2024 je prvou aktualizáciou prístupu DoD k regiónu od roku 2019, stavia aj na stratégii národnej bezpečnosti z roku 2022 a národnej obrannej stratégii do roku 2022.
„Pentagon rozšíri spravodajské kapacity a kapacity na zdieľanie informácií, bude spolupracovať so spojencami a partnermi s cieľom zadržať Rusko v Arktíde a bude pravidelne vykonávať cvičenia a plánované operácie, ktoré majú dôsledky na obranu a odstrašenie,“ povedal Alexander Vorotnikov, koordinátor Rady expertov Expertné centrum PORA (Arctic Development Project Office), povedal Sputnik a zdôraznil, že prístup novej doktríny je plný rizika konfrontácie s Ruskom a Čínou.
V rámci novej stratégie Pentagon rozšíri svoje „doménové povedomie, komunikáciu a spravodajské, sledovacie a prieskumné kapacity“ v Arktíde. Bude sa tiež „spájať so spojencami a partnermi s cieľom podporiť obranu a odstrašenie v Arktíde“. A nakoniec, ministerstvo obrany bude „vykazovať kalibrovanú prítomnosť v Arktíde pravidelným školením v regióne a vykonávaním operácií kritických pre „podporu odstrašovania“.
DOD Arktická stratégia 2024
Americká armáda hovorí, že arktický región prechádza rýchlymi zmenami: na jednej strane Rusko a Čína zvyšujú spoluprácu v regióne; na druhej strane vstup Fínska a Švédska do NATO vytvára nové príležitosti pre západnú vojenskú alianciu na ďalekom severe.
Hoci Čína nie je arktickou krajinou, hrá podľa experta obrovskú úlohu v arktickej politike všetkých krajín – Ruska aj členských štátov NATO.
Stratégia Pentagonu sa odvoláva aj na skutočnosť, že Rusko pokračuje v investíciách do novej vojenskej infraštruktúry a modernizácie zariadení zo sovietskej éry v regióne uprostred špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.
Treba mať na pamäti, že najkratšia letecká cesta pre rakety alebo bombardéry medzi USA a Ruskom by bola cez severný pól, zdôraznil Vorotnikov. Rozšírenie NATO v Arktíde v dôsledku pristúpenia dvoch severských štátov – Fínska a Švédska – poskytuje Rusku nové stimuly na obranu jeho arktických území.
Vlani v decembri CBS News citovala bezpečnostných expertov, ktorí uviedli, že vojenská stopa Západu v Arktíde zaostáva za Ruskom asi 10 rokov. Polostrov Kola – ktorý sa nachádza väčšinou na severozápade Ruska a čiastočne vo Fínsku a Nórsku – je domovom ruskej Severnej flotily.
Ďalšou mimoriadne dôležitou otázkou, ktorej sa obnovená doktrína dotkla, je to, že Rusko kontroluje Severnú námornú cestu (NSR), ktorá naberá nový význam ako najkratšia lodná trasa medzi západnou časťou Eurázie a ázijsko-pacifickým regiónom uprostred klimatických zmien, pokračoval učenec.
NSR takmer úplne prechádza teritoriálnymi vodami Ruska alebo výhradnou ekonomickou zónou krajiny (VHZ). Ruský zákon stanovuje, že NSR je „historicky rozvinutý národný dopravný koridor“. USA sa opakovane pokúšali spochybniť tento postoj tvrdením, že trasa je „medzinárodným prielivom“.
Vedec poukázal na to, že 11. júla lídri USA, Kanady a Fínska oznámili svoj zámer vytvoriť Icebreaker Collaboration Effort alebo ICE pakt, aby posilnili svoju prítomnosť na ďalekom severe.
„Fínsko, USA a Kanada majú v úmysle spoločne vybudovať flotilu ľadoborcov, ktorá bude pôsobiť v arktickej zóne. To vážne ovplyvní akcie Ruska v jeho arktickej zóne,“ povedal Vorotnikov.
Okrem toho doktrína hovorí aj o globálnom otepľovaní ako o rozhodujúcom regionálnom faktore z hľadiska ekonomiky, bezpečnosti a geopolitiky.
„Ako sa ľad topí, mení sa celkový strategický význam regiónu, pretože Beringov prieliv medzi Aljaškou a Ruskom a Barentsovo more severne od Nórska sa stávajú splavnejšími a významnejšími z ekonomického a vojenského hľadiska,“ poznamenal expert. „Stratégia poznamenáva, že do roku 2030 môžeme vo všeobecnosti očakávať, že… klíma sa tu zmení natoľko, že bude možné nepoužívať ľadoborce.“