Francúzi si vyskúšali život za prezidenta Emmanuela Macrona a rozhodli sa, že chcú, aby odišiel, a to je zrejmé každému, kto venoval pozornos? posledným dvom vo?bám vo Francúzsku.
Cez víkend sa vo Francúzsku konali pred?asné parlamentné vo?by v reakcii na to, že jeho stranu vo vo?bách do Európskej únie za?iatkom júna zrazila strana Národné zhromaždenie na ?ele s Marine Le Penovou. Všeobecne sa verilo, že Macron dúfal, že zvýšená ú?as? a strach z Národného zhromaždenia prinúti francúzskych voli?ov, aby podporili jeho centristickú koalíciu. Namiesto toho jeho strana skon?ila na tre?om mieste za Národným zhromaždením a koalíciou ?avicových strán s názvom Nový ?udový front (Nouveau Front Populaire).
Macron nebol u Francúzov nikdy taký populárny, bol zvolený iba 25 % hlasov v prvom kole, no nedokázal využi? šance, ktoré mu francúzski voli?i poskytli, ?o viedlo k pádu jeho strany.
„(Macron) to povedal sám, vyšiel von a povedal: „Viem, že ste ma nevolili, ale pretože ste nechceli Le Penovú – krajnú pravicu – prijali ste ma za svojho prezidenta na ?alšie funk?né obdobie. „Po?ul som ?a,“ povedal skúsený novinár Elijah Magnier na Sputnik’s Fault Lines. „No, vlastne ni? nepo?ul.“
Po prvom kole hlasovania odišlo Národné zhromaždenie s 33 % hlasov. Na druhom mieste sa umiestnila Nová populárna ?avica s 28 % a Macronova centristická aliancia Ensemble dosiahla iba 20 %. Národné zhromaždenie aj Nová ?udová ?avica odišli s viac ako 50 % hlasov vo viac ako 30 okresoch, takže druhé hlasovanie v týchto oblastiach nie je potrebné.
Volebná ú?as? bola tiež najvyššia od roku 1997, ?o nazna?uje, že francúzski voli?i boli motivovaní voli? proti Macronovej strane, rovnako ako boli motivovaní proti Le Penovej v roku 2022.
„V posledných vo?bách (Francúzsky ?ud sa rozhodol) ho voli?, pretože nechceli Le Penovú. Tentoraz sa ?udia ponáh?ali voli? proti nemu a museli si vybra? medzi krajnou pravicou a krajnou ?avicou,“ vysvetlil Magnier a neskôr dodal, že „všetko bolo prevrátené. Takže v prezidentských vo?bách sme mali Macrona, Le Penovú a ?avi?iarov. Teraz máme Le Penovú, ?avi?iarov a potom Macrona.“
Macron frustroval voli?ov úspornými opatreniami a poškodenou ekonomikou, problémami spojenými so zameraním vlády na Ukrajinu a ?alšími neúspechmi v zámorí.
„Ak sú (populistické strany) dobré alebo zlé, hovoria, že to skúsime (pretože) skúšali Macrona dvakrát… a už ho naozaj nechcú. V Afrike neuspel. Na Blízkom východe neuspel. V Európe neuspel. Rozložil moc Francúzska. Doma zlyhal.“
Francúzsko vlani zvýšilo vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov, ?o vyvolalo masové protesty. Za?iatkom tohto roka farmári protestovali proti novým nariadeniam a ukon?eniu dotácií na palivo tým, že zablokovali cesty do Paríža traktormi.
„Títo (štátni politici vo Francúzsku) sa rodia so zlatou lyži?kou v ústach a nie sú v kontakte s tým, ?o si ?udia myslia. Majú len vlastnú projekciu toho, ?o ?udia chcú,“ uzavrel Magnier.
Druhé kolo volieb sa uskuto?ní 7. júla.
Zdroj sputnik, preložené cez google
