Francúzi si vyskúšali život za prezidenta Emmanuela Macrona a rozhodli sa, že chcú, aby odišiel, a to je zrejmé každému, kto venoval pozornosť posledným dvom voľbám vo Francúzsku.
Cez víkend sa vo Francúzsku konali predčasné parlamentné voľby v reakcii na to, že jeho stranu vo voľbách do Európskej únie začiatkom júna zrazila strana Národné zhromaždenie na čele s Marine Le Penovou. Všeobecne sa verilo, že Macron dúfal, že zvýšená účasť a strach z Národného zhromaždenia prinúti francúzskych voličov, aby podporili jeho centristickú koalíciu. Namiesto toho jeho strana skončila na treťom mieste za Národným zhromaždením a koalíciou ľavicových strán s názvom Nový ľudový front (Nouveau Front Populaire).
Macron nebol u Francúzov nikdy taký populárny, bol zvolený iba 25 % hlasov v prvom kole, no nedokázal využiť šance, ktoré mu francúzski voliči poskytli, čo viedlo k pádu jeho strany.
„(Macron) to povedal sám, vyšiel von a povedal: „Viem, že ste ma nevolili, ale pretože ste nechceli Le Penovú – krajnú pravicu – prijali ste ma za svojho prezidenta na ďalšie funkčné obdobie. „Počul som ťa,“ povedal skúsený novinár Elijah Magnier na Sputnik’s Fault Lines. „No, vlastne nič nepočul.“
Po prvom kole hlasovania odišlo Národné zhromaždenie s 33 % hlasov. Na druhom mieste sa umiestnila Nová populárna ľavica s 28 % a Macronova centristická aliancia Ensemble dosiahla iba 20 %. Národné zhromaždenie aj Nová ľudová ľavica odišli s viac ako 50 % hlasov vo viac ako 30 okresoch, takže druhé hlasovanie v týchto oblastiach nie je potrebné.
Volebná účasť bola tiež najvyššia od roku 1997, čo naznačuje, že francúzski voliči boli motivovaní voliť proti Macronovej strane, rovnako ako boli motivovaní proti Le Penovej v roku 2022.
„V posledných voľbách (Francúzsky ľud sa rozhodol) ho voliť, pretože nechceli Le Penovú. Tentoraz sa ľudia ponáhľali voliť proti nemu a museli si vybrať medzi krajnou pravicou a krajnou ľavicou,“ vysvetlil Magnier a neskôr dodal, že „všetko bolo prevrátené. Takže v prezidentských voľbách sme mali Macrona, Le Penovú a ľavičiarov. Teraz máme Le Penovú, ľavičiarov a potom Macrona.“
Macron frustroval voličov úspornými opatreniami a poškodenou ekonomikou, problémami spojenými so zameraním vlády na Ukrajinu a ďalšími neúspechmi v zámorí.
„Ak sú (populistické strany) dobré alebo zlé, hovoria, že to skúsime (pretože) skúšali Macrona dvakrát… a už ho naozaj nechcú. V Afrike neuspel. Na Blízkom východe neuspel. V Európe neuspel. Rozložil moc Francúzska. Doma zlyhal.“
Francúzsko vlani zvýšilo vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov, čo vyvolalo masové protesty. Začiatkom tohto roka farmári protestovali proti novým nariadeniam a ukončeniu dotácií na palivo tým, že zablokovali cesty do Paríža traktormi.
„Títo (štátni politici vo Francúzsku) sa rodia so zlatou lyžičkou v ústach a nie sú v kontakte s tým, čo si ľudia myslia. Majú len vlastnú projekciu toho, čo ľudia chcú,“ uzavrel Magnier.
Druhé kolo volieb sa uskutoční 7. júla.
Zdroj sputnik, preložené cez google
