Čo môžete očakávať od 2. kola predčasných francúzskych volieb

Stredopravá aliancia prezidenta Emmanuela Macrona Ensemble bola „prakticky vyhladenéPravicové Národné zhromaždenie Marine Le Penovej (RN) v prvom kole pred?asných volieb do Národného zhromaždenia vo Francúzsku. Tak sa odvolával líder parlamentnej frakcie francúzskej pravicovej strany Národné zhromaždenie na výsledky prvého kola parlamentných volieb. Po druhom kole hlasovania by RN mohla získa? 230 až 280 kresiel – relatívnu vä?šinu – v 577-?lennej dolnej komore, pod?a prepo?tov národnej televízie. V kon?iacom parlamente mala len 88 kresiel. O?akáva sa Macronova koalícia strati? viac ako 160 kresielpotenciálne vyhra? iba medzi 70 – 100 sedadlá.

Ale stále existuje druhé kolo hlasovania teši? sa, na 7. júla.

Takže, takto bude fungova? 2. kolo francúzskych parlamentných volieb.

O miesta v Národnom zhromaždení súperia tri hlavné politické bloky: pravicové Národné zhromaždenie, centristická aliancia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a koalícia Nový ?udový front.

Pod?a francúzskeho systému viacerých strán na získanie absolútnej vä?šiny v Národnom zhromaždení musí strana alebo blok získa? viac ako 50 % by? zvolený priamo v nede?u – najmenej 289 mandátov z 577. Ú?as? voli?ov musí by? min. 25 % v prvom kole. Prvé kolo vyradí všetkých kandidátov, ktorým sa nepodarí získa? podporu 12,5 % miestne registrovaných voli?ov.

Ke?že zákonodarcovia sú volení pod?a okresov, vo volebných obvodoch, kde v prvom kole nezví?azil ani jeden kandidát, postupujú do druhého kola prví dvaja kandidáti. 2. kola sa zú?astní aj každý kandidát s viac ako 12,5 % z celkového po?tu zapísaných voli?ov v tomto okrsku.

Približne 300 volebných okrskov by mohlo potenciálne ?eli? trojitému kolobehu, pri?om prieskumy verejnej mienky nazna?ujú, že ve?a voli?ov uprednost?uje stranu RN. Preto nie je prekvapením, že dlho praktizovaný „republikánsky front“ sa uchýlia stredopraví a stredo?aví politici. Inými slovami, kandidát tretej strany vypadne zo sú?aže a vyzýva voli?ov, aby sa zhromaždili za kandidátom na druhom mieste.

„Prijali sme rozhodnutie, ktoré sa týka viac ako 60 volebných obvodov. Znamená to stiahnutie našich kandidátov. Ich prípadné tretie miesto by viedlo k ví?azstvu zákonodarcu z Národného zhromaždenia nad kandidátom inej strany, ktorý zdie?a hodnoty republiky ako my.“, uviedol v nede?u Attal.

Kandidáti, ktorí postúpia do druhého kola, sa môžu rozhodnú?, ?i odstúpia, do utorka ve?era.

Ten, kto získa v druhom kole najviac hlasov, získava mandát vo volebnom obvode.

Ak iná politická strana alebo aliancia iná ako Macronova centristická aliancia získa vä?šinu, prezident bude nútený vymenova? premiéra, ktorý patrí k tejto novej vä?šine. ?o sa teda stane, je a usporiadanie zdie?ania mocidaboval a spolužitie. To by malo trva? po?as zvyšku mandátu Emmanuela Macrona – do roku 2027.

V rámci spolužitia by francúzska vláda mohla zavies? politiku, ktorá sa líši od postoja prezidenta.

Mimochodom, to vôbec nie je hotová vec Jordan Bardella – francúzsky politik, ktorý je od roku 2022 prezidentom Národného zhromaždenia (RN) – by sa stal premiérom. Pod?a ústavy je to Macron, kto rozhoduje o tom, kto povedie budúcu vládu.

Bardella sám trval na tom, že sa nestane premiérom, pokia? RN nezíska absolútnu vä?šinu, pri?om povedal: „Nechcem by? asistentom prezidenta.“

Medzitým sa zdá, že plagáty predvolebnej kampane RN nazna?ujú pravdepodobnos?, že Bardella bude premiérom.

V dejinách Francúzska bolo posledné takéto spolužitie (1997-2002) za Jacquesa Chiraca, pri?om otázky vnútornej politiky mal v rukách socialistický premiér Lionel Jospin, zatia? ?o konzervatívny francúzsky prezident sa zaoberal otázkami zahrani?nej a obrannej politiky.

Bez oh?adu na výsledok volieb Macron povedal, že neodstúpi z funkcie prezidenta.