Prieskum tiež odhalil, že rastúci po?et Ameri?anov vyjadruje nedostatok dôvery v demokraciu USA uprostred širšej krízy legitimity amerických inštitúcií.
Zákonodarcovia vo Washingtone neustále zdôraz?ujú dôležitos? exportu na americký spôsob slobody a demokraciu po celom svete, ale nedávne dôkazy nazna?ujú, že systém riadenia Spojených štátov zažil lepšie ?asy.
„Biden, Trump áno najmenej ob?úbená dvojica hlavných kandidátov na prezidenta strany za najmenej 3 desa?ro?ia“ vyhlásil správa prieskumnej spolo?nosti Pew Research Center. „Ke?že prezidentské vo?by v USA v roku 2024 sú približne o pä? mesiacov vzdialené, štvrtina Ameri?anov má nepriaznivé názory na oboch hlavných straníckych kandidátov – prezidenta Joea Bidena a bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
„To je najvyšší podiel vyjadrujúci negatívne názory oboch kandidátov v prieskumoch, ktoré približne v tomto bode volebného cyklu uskuto?nilo Centrum a ?alšie organizácie z volieb v roku 1988.“
Online mediálny výstup Axios identifikované množstvo skupín tvoriacich rastúci po?et Ameri?anov, ktorí odmietajú oboch hlavných kandidátov. Medzi týmito skupinami sú umiernení konzervatívci „starej gardy“, ktorí nemajú radi bývalého prezidenta Donalda Trumpa, no zostávajú oddaní Republikánskej strane a „technooptimisti“, ktorých pohá?ajú obavy ob?ianskej slobody v otázkach, ako je sloboda prejavu.
Sná? najvä?šia skupina „dvojitých nenávistníkov“ je propalestínskych voli?ovvrátane Arabov a mladých ?udí, ktorí sú proti Bidenovej podpore izraelskej smrtiacej vojenskej operácie v Gaze. Trump zostáva pre túto ?as? populácie neprijate?ný aj vzh?adom na neochvejný proizraelský postoj bývalého prezidenta a hrozby deportova? propalestínskych demonštrantov v areáli študujúcich v Amerike na študentské víza.
„Aktivisti ?oraz viac odmietajú paradigmu ‚menšieho z dvoch zla‘, z ktorej historicky profitovali demokrati, ?ím sa zvyšuje riziko, že budú bojkotova? vo?by alebo budú voli? tretiu stranu,“ uviedol Axios. Medzi prominentnými americkými kandidátmi z tretích strán Robert F. Kennedy Jr. tiež vyjadril prosionistický postoj, no kandidátka Strany zelených Jill Steinová sa vyznamenala ako zástanky?a palestínskej veci. Aktivista a lekár bol zatknutý v apríli na propalestínskej demonštrácii v St.
Kandidát liberálnej strany Chase Oliver má tiež pris?úbil „ukon?i? genocídu“ proti Palestín?anom v prípade zvolenia za prezidenta.
Množstvo menších ?avicových formácií, ako je Strana za socializmus a oslobodenie, sa tiež stavia proti americkej podpore Izraela, no kandidáti tretích strán zvy?ajne bojujú o vplyv a uznanie v politickom systéme platených za hru v Spojených štátoch.
Naposledy také ve?ké percento Ameri?anov odmietlo oboch hlavných kandidátov na prezidenta USA v roku 2016, ke? 20 % Ameri?anov vyjadrilo odmietnutie Trumpa aj bývalej americkej senátorky Hillary Clintonovej. Od prezidentských volieb v USA v roku 2016 ?elili obaja hlavní kandidáti so súhlasom voli?ov pod 50 %.
Zna?ná ?as? Ameri?anov tiež v roku 1992 odmietla oboch hlavných straníckych kandidátov, pri?om pozorovatelia si v tom ?ase všimli podobnos? medzi bývalými prezidentmi Billom Clintonom a Georgeom HW Bushom. Obe ?ísla podporili implementáciu Severoamerickej dohody o vo?nom obchode (NAFTA) as neoliberálnej hospodárskej politiky prijali republikánske aj demokratické strany.
Vývoj viedol k vstupu amerického obchodného magnáta Rossa Perota do závodu, ktorý sa preslávil varoval „obrovského savého zvuku“ amerických pracovných miest, ktoré sa posielajú do zahrani?ia v dôsledku politiky vo?ného obchodu. Perot bol chválili ako „predvídavý“ v spätnom poh?ade za jeho kritiku neoliberálnej hospodárskej politiky, o ktorej varoval, že „zni?í krajinu“.
NAFTA je tiež obvi?ovaná z ochudobnenia mnohých mexických rodinných farmárov, ktorých z podnikania vyhnal dovoz lacných amerických po?nohospodárskych produktov do Mexika. Dohoda o vo?nom obchode a podobná dohoda CAFTA pre Strednú Ameriku viedli k prudkému nárastu pris?ahovalectva z Latinskej Ameriky, ke?že pracovníci sa snažia uniknú? hospodárskej politike a politickej destabilizácii nastolenej Washingtonom.
Prieskum ukázal a rastúci po?et Ameri?anov vyjadruje nedostatok dôvery v demokraciu USA v širšom kontexte kríza legitimity inštitúcií USA.
Zdroj sputnik, preložené cez google
