Cez víkend zvíťazili vo voľbách do Európskeho parlamentu populistické pravicové strany spolu s niektorými konzervatívnymi pravicovými stranami. Najväčšími porazenými boli zelení a stredoľavé strany.
Šokujúce výsledky volieb v Európe prišli v mnohých krajinách na úkor strán, ktoré viac podporujú financovanie Ukrajiny, ale to neznamená, že dôjde k zmene politiky.
Zahraničná politika nie je v kompetencii Európskeho parlamentu. O tom rozhodujú jednotlivé vlády v rámci EÚ a samozrejme NATO. Takže aj keď narastá nespokojnosť s podporou kyjevského režimu ich vládami, nebola to stredobodom pozornosti voličov, a aj keby to tak bolo, voliči sa v týchto voľbách zamerali na imigráciu a politiku EÚ.
„Európsky parlament v skutočnosti nič nerobí. Myslím tým, že v skutočnosti nerobí minimum, ktoré očakávate od parlamentu, ktorý je zákonodarný. Takže to naozaj nerobí. Zahraničná politika však, samozrejme, vôbec nepatrí do pôsobnosti Európskeho parlamentu,“ vysvetlil George Szamuely na Sputnik’s Fault Lines. „Takže tieto druhy problémov o nasadení na Ukrajine, ktoré sa riešia na úrovni () NATO a na úrovni (francúzskeho prezidenta Emmanuela) Macrona a (nemeckého premiéra) Olafa Scholza.“
Aj keď voľby môžu potenciálne znamenať zmenu nálady v Európe, je ťažké predpovedať, do akej miery sa to premietne do volieb, ktoré sa zameriavajú na zahraničnú politiku. Existuje aj problém, ktorý pozná väčšina voličov na Západe: politici sa po nástupe do úradu menia.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová mala na začiatku svojej kampane populistické posolstvo. Hovorila o sankciách EÚ voči Rusku, ktoré poškodzujú taliansku ekonomiku. Hovorila o potláčaní imigračnej politiky EÚ, ale po voľbách povedala, že Taliansko bude pokračovať v politike NATO voči Rusku a ešte sa musí zaoberať otázkou prisťahovalectva.
„Platforma (Meloniho) bola v podstate podobná všetkým populistom v Európe, teda ‚Musíme niečo urobiť s imigráciou.‘ A, samozrejme, neurobila nič s imigráciou; v skutočnosti imigrácia za jej vlády pokračovala a v skutočnosti sa zvýšila. Ale nemôže toho veľa urobiť. Môže len zdvihnúť ruky a povedať: „No, imigračnú politiku posiela EÚ,“ vysvetlil Szamuely.
Tento sled udalostí by sa mohol opakovať aj inde v Európe. Vo Francúzsku strana Národné zhromaždenie získala tucet kresiel a získala viac ako dvojnásobok hlasov ako Macronova Renesančná strana. Hoci prezidentské voľby vo Francúzsku nie sú skôr ako v roku 2027 a Macron nebude môcť kandidovať z dôvodu obmedzení funkčného obdobia, prinútilo ho to vypísať predčasné voľby, v ktorých by mohol byť prinútený spolupracovať s 28-ročnou chránenkyňou Marine Le Penovej. Jordan Bardella.
Ako veľká katastrofa to bude pre Macrona, opäť to neznamená, že vo Francúzsku uvidíme zásadné zmeny, aj keď Le Penová prevezme predsedníctvo v roku 2027.
„Le Penová v skutočnosti nestojí za príliš veľa vecí o nič viac ako Meloni. Keď čítate médiá, pomyslíte si: ‚Och, ona je veľmi skeptická voči Ukrajine a tak ďalej, ale to nie je naozaj pravda,‘ vysvetlil Szamuely. „V podstate bola na palube politiky EÚ-NATO voči Ukrajine. V minulosti povedala, že opustí euro. Vrátila sa k tomu. Teraz sľubuje, že stiahne Francúzsko z integrovaného vojenského velenia NATO, myslím si, že od toho odíde.“
Prvý test, či sa parlamentné voľby do EÚ prenesú do domácich volieb do Európskeho parlamentu, príde koncom tohto mesiaca. Predčasné voľby, ktoré inicioval Macron, sa uskutočnia 30. júna, druhé kolo 7. júla.
Zdroj sputnik, preložené cez google
