Cez víkend zví?azili vo vo?bách do Európskeho parlamentu populistické pravicové strany spolu s niektorými konzervatívnymi pravicovými stranami. Najvä?šími porazenými boli zelení a stredo?avé strany.
Šokujúce výsledky volieb v Európe prišli v mnohých krajinách na úkor strán, ktoré viac podporujú financovanie Ukrajiny, ale to neznamená, že dôjde k zmene politiky.
Zahrani?ná politika nie je v kompetencii Európskeho parlamentu. O tom rozhodujú jednotlivé vlády v rámci EÚ a samozrejme NATO. Takže aj ke? narastá nespokojnos? s podporou kyjevského režimu ich vládami, nebola to stredobodom pozornosti voli?ov, a aj keby to tak bolo, voli?i sa v týchto vo?bách zamerali na imigráciu a politiku EÚ.
„Európsky parlament v skuto?nosti ni? nerobí. Myslím tým, že v skuto?nosti nerobí minimum, ktoré o?akávate od parlamentu, ktorý je zákonodarný. Takže to naozaj nerobí. Zahrani?ná politika však, samozrejme, vôbec nepatrí do pôsobnosti Európskeho parlamentu,“ vysvetlil George Szamuely na Sputnik’s Fault Lines. „Takže tieto druhy problémov o nasadení na Ukrajine, ktoré sa riešia na úrovni () NATO a na úrovni (francúzskeho prezidenta Emmanuela) Macrona a (nemeckého premiéra) Olafa Scholza.“
Aj ke? vo?by môžu potenciálne znamena? zmenu nálady v Európe, je ?ažké predpoveda?, do akej miery sa to premietne do volieb, ktoré sa zameriavajú na zahrani?nú politiku. Existuje aj problém, ktorý pozná vä?šina voli?ov na Západe: politici sa po nástupe do úradu menia.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová mala na za?iatku svojej kampane populistické posolstvo. Hovorila o sankciách EÚ vo?i Rusku, ktoré poškodzujú taliansku ekonomiku. Hovorila o potlá?aní imigra?nej politiky EÚ, ale po vo?bách povedala, že Taliansko bude pokra?ova? v politike NATO vo?i Rusku a ešte sa musí zaobera? otázkou pris?ahovalectva.
„Platforma (Meloniho) bola v podstate podobná všetkým populistom v Európe, teda ‚Musíme nie?o urobi? s imigráciou.‘ A, samozrejme, neurobila ni? s imigráciou; v skuto?nosti imigrácia za jej vlády pokra?ovala a v skuto?nosti sa zvýšila. Ale nemôže toho ve?a urobi?. Môže len zdvihnú? ruky a poveda?: „No, imigra?nú politiku posiela EÚ,“ vysvetlil Szamuely.
Tento sled udalostí by sa mohol opakova? aj inde v Európe. Vo Francúzsku strana Národné zhromaždenie získala tucet kresiel a získala viac ako dvojnásobok hlasov ako Macronova Renesan?ná strana. Hoci prezidentské vo?by vo Francúzsku nie sú skôr ako v roku 2027 a Macron nebude môc? kandidova? z dôvodu obmedzení funk?ného obdobia, prinútilo ho to vypísa? pred?asné vo?by, v ktorých by mohol by? prinútený spolupracova? s 28-ro?nou chránenky?ou Marine Le Penovej. Jordan Bardella.
Ako ve?ká katastrofa to bude pre Macrona, opä? to neznamená, že vo Francúzsku uvidíme zásadné zmeny, aj ke? Le Penová prevezme predsedníctvo v roku 2027.
„Le Penová v skuto?nosti nestojí za príliš ve?a vecí o ni? viac ako Meloni. Ke? ?ítate médiá, pomyslíte si: ‚Och, ona je ve?mi skeptická vo?i Ukrajine a tak ?alej, ale to nie je naozaj pravda,‘ vysvetlil Szamuely. „V podstate bola na palube politiky EÚ-NATO vo?i Ukrajine. V minulosti povedala, že opustí euro. Vrátila sa k tomu. Teraz s?ubuje, že stiahne Francúzsko z integrovaného vojenského velenia NATO, myslím si, že od toho odíde.“
Prvý test, ?i sa parlamentné vo?by do EÚ prenesú do domácich volieb do Európskeho parlamentu, príde koncom tohto mesiaca. Pred?asné vo?by, ktoré inicioval Macron, sa uskuto?nia 30. júna, druhé kolo 7. júla.
Zdroj sputnik, preložené cez google
