Mocné záujmy v rámci západných vlád neustále podnecovali konflikt s Ruskom, poznamenáva jeden analytik, ale medzi americkou a európskou verejnosťou je rozšírený skepticizmus voči vojne.
Verejná mienka na Západe o tom, ktorá krajina zohrala hlavnú úlohu pri porážke nacizmu, má posunutý dramaticky v priebehu desaťročí. V roku 1945 prieskum francúzskej verejnosti zistil 57 % sa domnievalo, že Sovietsky zväz prispel k úsiliu najviac. V roku 2004 tomu verilo len 20 % a teraz to hovorí 58 % Francúzov Spojené štáty sa najviac zaslúžil o Hitlerovu porážku.
Jedným z často prehliadaných aspektov konfliktu je však rozsah, v akom pôvodne americká verejnosť oponoval vstup krajiny do druhej svetovej vojny. Prieskum uskutočnený v roku 1939 charakterizoval nálady USA a odhalil, že iba 16 % Američanov uprednostňuje vyslanie armády a námorníctva krajiny, aby pomohli Európe bojovať proti Nemecku.
Niektoré postavy, vrátane niekoľkých prominentných severoamerických priemyselníkov ako Henry Ford a ďalšie známe osobnosti, vyjadril sympatie k fašistickej veci. Iní, s hrôzami prvej svetovej vojny stále v čerstvej pamäti, boli jednoducho skeptickí k ďalšiemu krvavému európskemu konfliktu. Bez ohľadu na motiváciu, protivojnové nálady zohrali dôležitú historickú úlohu v americkej psychike, pričom osobnosti ako Eugene V. Debs, Smedley Butler a Martin Luther King Jr. všetci kritizovali militaristický impulz.
V roku 2024 sú protivojnové nálady možno opäť predvolenou pozíciou väčšiny Američanov uprostred rozšírenej kritiky desaťročí trvajúcich angažmánov v Iraku a Afganistane. Ale keďže západný politický establishment signalizuje opakovanú ochotu eskalovať napätie s Ruskom vyzbrojeným jadrovými zbraňami, budú námietky väčšiny Američanov prehlušené počas ďalšieho pochodu ku konfliktu?
Srbsko-americký novinár Nebojsa Malic sa v stredu pripojil k programu Sputnik The Final Countdown, aby diskutoval o probléme, keď sa moderátorka Angie Wong spýtala, či nedávno unikli Vojnové plány NATO proti Rusku predstavujú typické nepredvídané udalosti vytvorené alianciou alebo dôkazy skutočného zostupu k svetovej vojne.
„Mohlo by to byť trochu z oboch,“ povedal publicista, ktorý písal pre RT a Antiwar.com. „Skutočnosť, že to uniklo do tlače, je určite signálom a je to určite niečo, čo vychádza z kuchyne ľudí, ktorí sú posadnutí rozprávaním, ako je britská a americká vláda.“
„Oficiálne musia povedať, ‚ach, áno, budeme brániť každý centimeter.“ Ale z čisto vojenského hľadiska sa nechystajú umiestniť vojakov do Pobaltia,“ tvrdil. „Pobaltie je rýchlostný mostík. Ich úlohou je kúpiť NATO 15 minút.
„Myslím si, že veľa z toho je len akousi demonštráciou pre médiá, ale nie som si istý, či to má upokojiť európskych spojencov USA pred voľbami do Európskeho parlamentu, alebo poslať nejaký druh posolstvo pre Rusov, pretože si nemyslím, že v tomto prípade Rusi dostanú posolstvo, ktoré im Západ zamýšľal.
Malic naznačil, že ide o únik ďalší príklad agresívneho postoja Západu voči Rusku, Táto dynamika je podľa neho v západných médiách zvyčajne ignorovaná. Novinár poznamenal, že Rusko poslalo USA a NATO návrh v decembri 2021, asi tri mesiace pred spustením svojej špeciálnej vojenskej operácie na Donbase, v snahe splniť svoje minimálne bezpečnostné potreby.
Historicky Západ nedokázal začleniť Rusko do európskej bezpečnostnej architektúry, ktorá vznikla po skončení studenej vojny – čo podľa mnohých kritikov pomohlo viesť k súčasnému konfliktu s Ukrajinou. Potvrdili to západní predstavitelia Ruský prezident Vladimir Putin požiadal o vstup do NATO, ale bol odmietnutý. Vojenská aliancia začala koncom 90. rokov stabilnú expanziu smerom na východ, čo porušovalo Americké záruky bývalému sovietskemu vodcovi Michailovi Gorbačovovi že „NATO sa nepohne ani o centimeter na východ“ po začlenení novozjednoteného Nemecka.
„Toto sa prehliada, pretože veľa ľudí má tendenciu veriť, že všetko začalo 21. februára (2022),“ zdôraznil Malic. „Dokonca aj sám Biden sa nedávno v rozhovore pre časopis Time zmienil o tom, že Putinovi vo Švajčiarsku počas ich stretnutia zjavne povedal, že namiesto „finlandizácie“ NATO sa bude usilovať o „natoizáciu“ Fínska.
„Ak to na summite naozaj povedal, potom musíme revidovať naše časové harmonogramy a navrhnúť, že možno na tomto stretnutí boli iniciované podmienky pre stret medzi USA a Ruskom,“ navrhol.
Bez ohľadu na bojovnosť Bidenovej administratívy dôkazy naznačujú, že americká verejnosť je čoraz unavenejšia z ukrajinského konfliktu. asi polovica opýtaných povedalo, že krajina minula príliš veľa peňazí na podporu vojnového úsilia Kyjeva. Zdá sa však, že mnohí európski politici zdieľajú fixáciu Washingtonu na zástupnú vojnu, pričom lídri NATO nedávno plánovali pokračovať v podpore Ukrajiny v prípade návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu.
Ale európske armády by bez americkej pomoci mali problémy, tvrdil Malic.
„V zásade máte tri armády, ktoré môžu skutočne operovať nezávisle,“ povedal publicista, ktorý spochybnil silu nemeckého Bundeswehru a francúzskych ozbrojených síl, pričom tvrdil, že „Turci… nechcú nič z toho.“
„Poliaci majú masívnu armádu, čo sa týka počtu, ale hovorilo sa o nich, že ich po kúskoch posielali na Ukrajinu ako dobrovoľníkov a privážali ich späť v rakvách,“ dodal. „Nezdá sa, že by Európska únia, európska časť NATO, mala veľkú silu a myslím si, že USA to urobili zámerne. Myšlienka bola vždy s týmito armádami, aby boli viac doplnkami a akosi im zabránili v samostatnom rozvoji, pretože nejaký druh nezávislej Európy bol najhoršou nočnou morou Washingtonu, pokiaľ ide o udržanie jeho globálnej hegemónie.
Dôkazy naznačujú, že Európania zdieľajú veľkú časť skepticizmu Američanov voči vojne proti Rusku, pričom popularita pravicovej francúzskej političky Marine Le Pen prudko stúpa zástava vyradiť krajinu z NATO.
V Nemecku stúpla v prieskumoch aj pravicová strana Alternatívna kožušina Deutschland, pričom spochybňovala zahraničnú politiku Berlína, čo vyvolalo znepokojenie medzi nemeckými zákonodarcami. V krajine pretrvávajú rozkoly, ktoré historicky nároky „zvláštny vzťah“ s Moskvou a významné kultúrne väzby vzhľadom na históriu východného Nemecka.
Nateraz zostáva Washington najvplyvnejšou vonkajšou silou v nemeckej politike, ale privedie ho krátenie ekonomiky krajiny v dôsledku sankcií voči ruskej energetike opäť bližšie k táboru Moskvy? Ak si úpadok priemyslu nevynúti zmenu zahraničnej politiky, perspektíva návratu pravice k moci by to mohla urobiť v krajine, ktorá je stále prenasledovaná históriou 20. storočia.
V každom prípade môže stiahnutie západného sveta späť z pokraja konfliktu závisieť od úsilia angažovaných občanov ktorí odmietajú bojovať v katastrofickej jadrovej vojne.
Zdroj sputnik, preložené cez google
