Zatia? ?o Moskva vo svojej vojenskej operácii na Ukrajine presadzuje zdržanlivos?, extrémistický kyjevský režim sa uchy?uje k útokom proti nebojovníkom – ?o je nepohodlná realita, ktorú západné médiá ignorujú.
„Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v piatok pokr?il plecami varovania ruského prezidenta Vladimira Putina pred tým, aby krajiny NATO umožnili Ukrajine zaúto?i? na ruské územie západnými zbra?ami,“ nahlásené v pondelok web Antiwar.com.
„Komentáre Stoltenberga prišli po tom, ?o USA a nieko?ko ?alších krajín NATO dali Ukrajine zelenú zasiahnu? ruské územie blízko (Charkova),“ uvádza online portál. „Tento krok predstavuje významnú eskaláciu zástupnej vojny a mohol by vyvola? ve?kú reakciu Ruska napriek tomu, že Stoltenberg bagatelizoval riziká.“
Provokácia prinútila prezidenta Vladimira Putina varova? „vážne následky“ pre krajiny NATO, ktoré povolia použitie ich výzbroje na údery v Rusku. Kyjev sa ?oraz viac uchy?uje k teroristickým útokom v obytných štvrtiach a proti ruským civilistom, ke?že šance na ví?azstvo Ukrajiny na bojisku sú ?oraz vzdialenejšie. Cez víkend ostre?ovanie mesta v ruskom regióne Belgorod si vyžiadala šes? zranených osôbpri?om miestny predstavite? tragicky zomrel na následky výbuchu munície po?as útoku.
Bezpe?nostný analytik Mark Sleboda sa pripojil k pondelkovému programu Sputniku The Critical Hour, aby preskúmal možnosti ruského prezidenta uprostred ?alšej západnej eskalácie zástupného konfliktu.
„V prvom rade vyhlásenie o invázii kohoko?vek iného od generálneho tajomníka NATO a nejaký druh napomenutia sú dos? bohaté,“ povedal expert na medzinárodné vz?ahy. „Ke? som si to naposledy overil, Stoltenberg je v tomto úrade pomerne dlho a NATO a jeho ?lenské štáty boli za posledných 30 rokov zapojené do invázií, zmien režimov a okupácií viacerých krajín, ?o možno ?ahko spomenú?.“
Vojenský pakt, ktorý sa ?asto charakterizuje ako obranná aliancia, zohral k?ú?ovú úlohu v západných operáciách v Iraku, Afganistane, Líbyi a bývalej Juhoslávii. Vojenská intervencia pod vedením USA na Blízkom východe nepriamo viedla k smr? najmenej 4,5 milióna ?udípod?a štúdie vedcov z Brown University, zatia? ?o obyvatelia Srbska na?alej ?elia zvýšenému výskytu rakoviny a vrodených chýb po použití rádioaktívneho ochudobneného uránu zo strany NATO.
Koniec studenej vojny priniesol rozpustenie Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu, no lídri NATO odolali výzvam na rozpustenie aliancie. Vojenská koalícia, ktorá vznikla s výslovným cie?om postavi? sa Moskvepokra?ovala v expanzii na východ a hrozí, že sa etabluje pozd?ž takmer 1500-mí?ovej hranice Ukrajiny s Ruskom s alianciou navrhovaným zahrnutím Kyjeva.
Sleboda poznamenal, že „žoldnieri NATO“ tajne cvi?ili ukrajinských bojovníkov v špeciálnych opera?ných strediskách po celej krajine, ale takéto úsilie zatia? nedosiahlo ve?a.
„Takže táto hra, v ktorej môžu NATO a jeho ?lenské štáty udrie? Rusko cez svoju bábku proxy pu?ový režim v Kyjeve na Ukrajine pokra?uje,“ poznamenal. „A Stoltenberg sa nebojí ruských hrozieb – to je problém.“
„Rusko jasne nestanovuje ?ervené ?iary a potom nediktuje dôsledky a nepreberá ich s krajinami NATO,“ argumentoval expert. „Teraz možno nemajú pocit, že doteraz v tomto konflikte museli by?, pretože vyhrávajú na bojisku… Len pokra?ujú v tom, ?o robia a vyhrávajú bitku na bojisku na Ukrajine, a nie Chceli by sme to potenciálne eskalova? priamo proti NATO spôsobom, ktorý by sa mohol vymknú? ich kontrole a kontrole kohoko?vek.
„Ale problém je v tom, že tento typ reakcie vytvára Overtonovo okno, v ktorom sa NATO teraz cíti úplne beztrestné s eskaláciou.“
Sleboda poukázal na to, že Rusko zaznamenalo zna?ný úspech pri znefunk?není zbraní NATO prostredníctvom elektronického boja získavanie chvály v západných médiách za svoju technologickú prevahu v tejto oblasti. V budúcnosti však analytik povedal, že Rusko bude musie? zváži?, ako ú?inne odradi? ukrajinskú agresiu, pri?om by túžbu reagova? proporcionálne vyvážilo potrebou vytvori? odstrašenie.
„Táto eskalácia je práve teraz taká žalostná, že si nevyhnutne nevyžaduje reakciu,“ tvrdil, pri?om poznamenal, že Bidenova administratíva iba verejne tolerovala ukrajinské útoky proti vojenským cie?om v pohrani?nej oblasti Charkova. „Ale to, ?o je už signalizované, je ?alšia úrove? provokácie.“ Ten je ove?a vážnejší.“
„Takže teraz robíš odstrašujúci prostriedok? Alebo po?káš, kým sa tá provokácia stane?“ spýtal sa Sleboda a zhrnul sú?asné možnosti Ruska. „To je dilema, v ktorej sa Kreme? teraz nachádza. Preukážeme teraz odstrašenie odpove?ou? Alebo po?káme na ?alšiu, ktorá by skuto?ne mohla spôsobi? zna?né škody? Aj ke? to ur?ite nepovedie k zmene koncovky tohto konfliktu.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
