ISTANBUL (Sputnik) - V kancelárii tureckého prezidenta Recep Tayyip Erdogana v Istanbule sa pravdepodobne uskutoční nové kolo ruských rozhovorov v Istanbule. „S najväčšou pravdepodobnosťou...
Keďže obchodná vojna medzi Čínou a USA nevykazuje žiadne známky zastavenia, plnohodnotné partnerstvo medzi Pekingom a Moskvou naďalej prosperuje, keďže prezident Vladimir Putin prisľúbil privilégiá čínskym investorom v Rusku.
Čína sa predala rekordne 53,3 miliardy dolárov štátnych dlhopisov a dlhopisov agentúr v prvom štvrťroku 2024, čo je krok považovaný za súčasť snahy Pekingu o diverzifikáciu z aktív v amerických dolároch. Stalo sa tak, keď podiel zlata v oficiálnych rezervách Číny v apríli vzrástol na 4,9 %, čo je najviac v histórii.
„Je to múdre rozhodnutie diverzifikovať sa od USD a namiesto toho držať fyzické zlato vo svojej vlastnej krajine,“ Claudio Grass, expert na menovú históriu, ekonomiku a nezávislý poradca pre drahé kovy so sídlom zo Švajčiarska, povedal Sputniku.
Americké dlhopisy označil za „zlú investíciu“, pretože „nefungujú najmä od roku 2022 a zaručene prídu o peniaze“.
„Zlato prekonalo od roku 2020 dlhopisy v USD o 75 %. Navyše, USD sa už desaťročia používa ako politická zbraň a vzhľadom na svojvoľnú konfiškáciu aktív v dôsledku tlaku americkej vlády si Číňania zrejme uvedomujú riziko že aj ich majetok môže byť kedykoľvek skonfiškovaný,“ povedal znalec.
Zaoberal sa spoločným trendom krajín, ktoré sa snažia znížiť držbu štátnej pokladnice a nakupovať viac zlata, povedal, že „teraz by malo byť zrejmé, že americká vláda je dnes svetovým tyranom“.
„Okrem toho je tu aliancia BRICS, ktorá získava prehľad a spochybňuje súčasný svetový poriadok. Aj rozvíjajúce sa trhy skupujú zlato kvôli týmto geopolitickým zmenám a neistotám. Okrem toho dnes prispievajú takmer 50 % k svetový HDP oproti iba 19 % v roku 2021 je k dispozícii viac kapitálu na výmenu za fyzické zlato,“ tvrdí expert.
Na otázku, ako môže najnovší vývoj ovplyvniť dolár na globálnych trhoch, Grass tvrdil, že „to povedie ku kolapsu USD a súčasného systému“.
„Je zrejmé, že západnú civilizáciu ničí ich vlastný skorumpovaný a prehnitý politický systém a jeho vládcovia. Obnovená politicky vynútená separácia Východu a Západu povedie k nepokojom a chaosu,“ dodal.
Pripomenul, že história ukazuje, že ľudstvo malo „každých 80 rokov veľkú globálnu hospodársku krízu a veľké vojny“. Podľa Grassa je globálna komunita momentálne „v tranzitnom období a ešte nevieme, čo z toho vzíde. Fyzické zlato však bude žiariť a chrániť ľudí, ktorí ho vlastnia.“
Bloomberg News už skôr informovalo, že Čína výpredajom štátnych dlhopisov „získava obnovenú pozornosť investorov pri signáloch, že napätie medzi najväčšími svetovými ekonomikami sa môže zhoršiť“.
Stalo sa tak v čase, keď Peking prisľúbil odvetné opatrenia proti novým prísnym odvodom Bidenovej administratívy na širokú škálu čínskeho tovaru, od polovodičov a solárnych článkov až po elektrické autá – posledný krok v eskalujúcej obchodnej vojne medzi Čínou a USA.
Ministerstvo obchodu ČĽR varovalo, že v reakcii na 25- až 100-percentné zvýšenie ciel zo strany USA „prijme rázne opatrenia na ochranu svojich vlastných práv a záujmov“, pričom obvinilo Washington, že z ekonomických a obchodných otázok urobil nástroj „domácich politických úvah“.
Toto varovanie nasledovalo po tom, ako Biely dom obvinil Čínu z „netrhových politík a praktík“, ktorých výsledkom je „rastúca nadmerná kapacita a nárast exportu, ktorý môže výrazne poškodiť amerických pracovníkov, podniky a komunity“.
Vývoju predchádzalo množstvo reštriktívnych opatrení, ktoré na Čínu uvalila Trumpova administratíva po tom, čo v roku 2018 začala obchodnú vojnu s Pekingom, pričom tím Biden odmietol zrušiť akékoľvek obmedzenia, ktoré zaviedli jeho predchodcovia. Čína zareagovala na opatrenia z Trumpovej éry obmedzením amerického vývozu, od potravinového tovaru až po produkty veľkých amerických značiek, ako sú motocykle Harley Davidson a whisky Jack Daniels.
V ostrom kontraste Peking pokračuje v prehlbovaní komplexného partnerstva a strategickej interakcie s Moskvou, čo bolo potvrdené počas nedávnych rokovaní ruského prezidenta Vladimira Putina s čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom v rámci jeho dvojdňovej návštevy Číny začiatkom tohto týždňa.
Počas piatkového otváracieho ceremoniálu ôsmeho rusko-čínskeho Expo a štvrtého fóra medziregionálnej spolupráce v Charbine Putin zdôraznil, že Moskva podporuje zámer Pekingu lokalizovať výrobu na ruskej pôde a je pripravená poskytnúť čínskym investorom privilégiá.
„Rozsiahle spoločné projekty sa realizujú aj v oblasti priemyselnej spolupráce, čínske automobilky aktívne vstupujú na ruský trh… Rád by som zdôraznil, že Rusko nielen víta postoj čínskeho biznisu k lokalizácii výroby na našom území, ale aj to, že ide o medzinárodnú spoluprácu, ale aj o to, aby sa to dalo robiť. ale je pripravený poskytnúť investorom z Číny ekonomické výhody, pomoc a podporu, ako aj prístup k jedinečnej ruskej technologickej základni, náš vysokokvalifikovaný personál,“ povedal Putin.
Dodal, že rusko-čínske „nerozlučiteľné partnerstvo priamo prispieva k rastu ekonomík oboch krajín, spoľahlivo zabezpečuje energetickú bezpečnosť, stimuluje vytváranie nových priemyselných odvetví a vysoko platených pracovných miest, ako aj zlepšuje blahobyt a kvalitu život našich občanov“.
