Ke?že obchodná vojna medzi ?ínou a USA nevykazuje žiadne známky zastavenia, plnohodnotné partnerstvo medzi Pekingom a Moskvou na?alej prosperuje, ke?že prezident Vladimir Putin pris?úbil privilégiá ?ínskym investorom v Rusku.
?ína sa predala rekordne 53,3 miliardy dolárov štátnych dlhopisov a dlhopisov agentúr v prvom štvr?roku 2024, ?o je krok považovaný za sú?as? snahy Pekingu o diverzifikáciu z aktív v amerických dolároch. Stalo sa tak, ke? podiel zlata v oficiálnych rezervách ?íny v apríli vzrástol na 4,9 %, ?o je najviac v histórii.
„Je to múdre rozhodnutie diverzifikova? sa od USD a namiesto toho drža? fyzické zlato vo svojej vlastnej krajine,“ Claudio Grass, expert na menovú históriu, ekonomiku a nezávislý poradca pre drahé kovy so sídlom zo Švaj?iarska, povedal Sputniku.
Americké dlhopisy ozna?il za „zlú investíciu“, pretože „nefungujú najmä od roku 2022 a zaru?ene prídu o peniaze“.
„Zlato prekonalo od roku 2020 dlhopisy v USD o 75 %. Navyše, USD sa už desa?ro?ia používa ako politická zbra? a vzh?adom na svojvo?nú konfiškáciu aktív v dôsledku tlaku americkej vlády si ?í?ania zrejme uvedomujú riziko že aj ich majetok môže by? kedyko?vek skonfiškovaný,“ povedal znalec.
Zaoberal sa spolo?ným trendom krajín, ktoré sa snažia zníži? držbu štátnej pokladnice a nakupova? viac zlata, povedal, že „teraz by malo by? zrejmé, že americká vláda je dnes svetovým tyranom“.
„Okrem toho je tu aliancia BRICS, ktorá získava preh?ad a spochyb?uje sú?asný svetový poriadok. Aj rozvíjajúce sa trhy skupujú zlato kvôli týmto geopolitickým zmenám a neistotám. Okrem toho dnes prispievajú takmer 50 % k svetový HDP oproti iba 19 % v roku 2021 je k dispozícii viac kapitálu na výmenu za fyzické zlato,“ tvrdí expert.
Na otázku, ako môže najnovší vývoj ovplyvni? dolár na globálnych trhoch, Grass tvrdil, že „to povedie ku kolapsu USD a sú?asného systému“.
„Je zrejmé, že západnú civilizáciu ni?í ich vlastný skorumpovaný a prehnitý politický systém a jeho vládcovia. Obnovená politicky vynútená separácia Východu a Západu povedie k nepokojom a chaosu,“ dodal.
Pripomenul, že história ukazuje, že ?udstvo malo „každých 80 rokov ve?kú globálnu hospodársku krízu a ve?ké vojny“. Pod?a Grassa je globálna komunita momentálne „v tranzitnom období a ešte nevieme, ?o z toho vzíde. Fyzické zlato však bude žiari? a chráni? ?udí, ktorí ho vlastnia.“
Bloomberg News už skôr informovalo, že ?ína výpredajom štátnych dlhopisov „získava obnovenú pozornos? investorov pri signáloch, že napätie medzi najvä?šími svetovými ekonomikami sa môže zhorši?“.
Stalo sa tak v ?ase, ke? Peking pris?úbil odvetné opatrenia proti novým prísnym odvodom Bidenovej administratívy na širokú škálu ?ínskeho tovaru, od polovodi?ov a solárnych ?lánkov až po elektrické autá – posledný krok v eskalujúcej obchodnej vojne medzi ?ínou a USA.
Ministerstvo obchodu ??R varovalo, že v reakcii na 25- až 100-percentné zvýšenie ciel zo strany USA „prijme rázne opatrenia na ochranu svojich vlastných práv a záujmov“, pri?om obvinilo Washington, že z ekonomických a obchodných otázok urobil nástroj „domácich politických úvah“.
Toto varovanie nasledovalo po tom, ako Biely dom obvinil ?ínu z „netrhových politík a praktík“, ktorých výsledkom je „rastúca nadmerná kapacita a nárast exportu, ktorý môže výrazne poškodi? amerických pracovníkov, podniky a komunity“.
Vývoju predchádzalo množstvo reštriktívnych opatrení, ktoré na ?ínu uvalila Trumpova administratíva po tom, ?o v roku 2018 za?ala obchodnú vojnu s Pekingom, pri?om tím Biden odmietol zruši? akéko?vek obmedzenia, ktoré zaviedli jeho predchodcovia. ?ína zareagovala na opatrenia z Trumpovej éry obmedzením amerického vývozu, od potravinového tovaru až po produkty ve?kých amerických zna?iek, ako sú motocykle Harley Davidson a whisky Jack Daniels.
V ostrom kontraste Peking pokra?uje v prehlbovaní komplexného partnerstva a strategickej interakcie s Moskvou, ?o bolo potvrdené po?as nedávnych rokovaní ruského prezidenta Vladimira Putina s ?ínskym náprotivkom Si ?in-pchingom v rámci jeho dvojd?ovej návštevy ?íny za?iatkom tohto týžd?a.
Po?as piatkového otváracieho ceremoniálu ôsmeho rusko-?ínskeho Expo a štvrtého fóra medziregionálnej spolupráce v Charbine Putin zdôraznil, že Moskva podporuje zámer Pekingu lokalizova? výrobu na ruskej pôde a je pripravená poskytnú? ?ínskym investorom privilégiá.
„Rozsiahle spolo?né projekty sa realizujú aj v oblasti priemyselnej spolupráce, ?ínske automobilky aktívne vstupujú na ruský trh… Rád by som zdôraznil, že Rusko nielen víta postoj ?ínskeho biznisu k lokalizácii výroby na našom území, ale aj to, že ide o medzinárodnú spoluprácu, ale aj o to, aby sa to dalo robi?. ale je pripravený poskytnú? investorom z ?íny ekonomické výhody, pomoc a podporu, ako aj prístup k jedine?nej ruskej technologickej základni, náš vysokokvalifikovaný personál,“ povedal Putin.
Dodal, že rusko-?ínske „nerozlu?ite?né partnerstvo priamo prispieva k rastu ekonomík oboch krajín, spo?ahlivo zabezpe?uje energetickú bezpe?nos?, stimuluje vytváranie nových priemyselných odvetví a vysoko platených pracovných miest, ako aj zlepšuje blahobyt a kvalitu život našich ob?anov“.
