Od dohody z Nouméa z roku 1998 Francúzsko súhlasilo s tým, že poskytne ostrovnému národu vä?šiu politickú moc, pri?om len domorodci z Novej Kaledónie a dlhodobí obyvatelia môžu voli? v provin?ných vo?bách a miestnych referendách.
Sputnik vo štvrtok informoval, že francúzska vláda rozmiestnila vojenské jednotky do Novej Kaledónie po vyhlásení výnimo?ného stavu na francúzskom ostrovnom území uprostred násilných masových protestov. Nepokoje sú reakciou na zmeny miestnych volebných zákonov podporované Parížom. Ostrovný štát sa nachádza medzi Austráliou a Fidži a od 19. storo?ia je francúzskym územím. Domorodí obyvatelia Kanakov tvoria o 40 % obyvate?ov.
Mierový aktivista, spisovate? a u?ite? KJ Noh a analytik Steve Poikonen si sadli Kritická hodina Sputnika v piatok a diskutovali o pretrvávajúcich nepokojoch v ostrovnej krajine.
„Toto bola pôvodne britská kolónia otrokov a potom sa z nej stala francúzska kolónia otrokov a francúzska trestanecká kolónia, ktorá vyzerala trochu ako Austrália. A domorodí Kanakovci boli zotro?ení. Boli držané v rezerváciách,“ vysvetlil Noh. „Hnutie za nezávislos? sa v podstate za?alo po druhej svetovej vojne a bolo násilné a brutálne. Nebolo to nepodobné tomu, ?o sme videli v Alžírsku, ke? Francúzi robili násilné protipovstalecké akcie.
„Ale nakoniec sa Francúzi rozhodli, že sa dohodnú s Kanakom za nezávislos?, a v roku 1988 podpísali to, ?o sa nazýva Matignonská dohoda, pri?om sa dohodli, že do 10 rokov usporiadajú referendum za úplnú nezávislos?. Ke? prišiel rok 1998, Francúzi namiesto usporiadania referenda povedali: „Och, musíte po?ka? ?alších 20 rokov“. Nazýva sa to Nouméa Accord a toto bolo v podstate kopnutie plechovky na cestu na ?alších 20 rokov,“ navrhol Noh.
Škody spôsobené nepokojmi v Novej Kaledónii dosiahli za tri dni približne 200 miliónov eur, uvádzajú francúzske médiá.
Len v jednej provincii bolo pod?a BFMTV vypálených alebo vyrabovaných viac ako 100 obchodov a podnikov.
Francúzsko v stredu ve?er oznámilo, že posiela vojakov do… pic.twitter.com/HZrJzHMKv1
— Sputnik (@SputnikInt) 16. mája 2024
„Táto nová legislatíva z Paríža hovorí, že noví osadníci v Kaledónii môžu hlasova? v kaledónskych vo?bách vrátane referenda. Toto je v podstate plán na zabránenie nezávislosti,“ dodal. „Je to ve?mi, ve?mi jasné.“ A nielenže chcú umožni? voli? novým osadníkom, novým európskym, novým francúzskym osadníkom, ale aj Francúzi stále kontrolujú imigráciu. Takže rozhodujú o tom, kto pôjde do Kaledónie a kto v podstate nakloní voli?ov.“
Zapnuté štvrtokFrancúzsko obvinilo Azerbajdžan z podnecovania nepokojov v Novej Kaledónii, pri?om francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin uviedol, že násilie aktívne podporuje Azerbajdžan. Philippe Gomes, bývalý prezident vlády Novej Kaledónie, tiež tvrdil, že Azerbajdžan financuje Kanak za nezávislos? a Socialistický front národného oslobodenia. Východoeurópska krajina obvinenia dôrazne odmietla.
„Azerbajdžan bol vždy silným zástancom nezú?astneného hnutia. A so svojou skupinou Baku Initiative Group, viete, silne verbálne podporovali tieto hnutia za nezávislos? na francúzskych územiach a Francúzi to využívajú na to, aby to charakterizovali ako vonkajšie zasahovanie,“ vysvetlil Noh.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev opakovane obvinil Francúzsko z neokolonializmu a podporil nezávislos? od Francúzska. Krajina tiež založila Baku Initiative Group, ktorá združuje 14 politických hnutí v celej bývalej Francúzskej ríši v snahe o dekolonizáciu.
??Francúzsko rozmiest?uje armádu v prístavoch a na letisku Novej Kaledónie.
TikTok je po nepokojoch zakázaný, povedal premiér. pic.twitter.com/fM53WXKx3b
— Sputnik (@SputnikInt) 15. mája 2024
„Musíme to chápa? v širšom globálnom kontexte, ?o znamená, že ide v podstate o ?alší signál vzostupu multipolárneho sveta, ktorý kolonizujú krajiny a kolonizátori vyra?ujú,“ dodal. „Už nechcú by? koloniálnymi alebo neokoloniálnymi vazalmi Francúzska, bez oh?adu na to, ako to Francúzi charakterizujú. Chcú zo seba strias? tie koloniálne putá.“
„Francúzi sa nechcú vzda? svojho impéria,“ povedal Noh. „Chcú si udrža? svoje kolónie a potom sú tu, samozrejme, aj domáce úvahy. Macron nevyzerá dobre. Nechce by? tým, kto stratil ?alšie územie.“
V komentári k francúzskym neokoloniálnym ambíciám Poikonen zdôraznil nedávne zlyhania Paríža pri udržaní kontroly nad tým, ?o bývalo jeho zámorskými územiami.
„Pochodili žaby z Nigeru, Mali a Burkiny Faso.“ Nikel, ktorý chcú z Novej Kaledónie, je len ?as?ou zeleného energetického džemu, v ktorom sa snažia ?u?om preda? udržate?nú budúcnos? postavenú na, viete, zberom všetkých ostatných nerastov zo zeme a zni?ením planéty. proces,“ objasnil analytik.
„A Macron to vie, ale stratil 70 % francúzskeho uránu, ke? ho vyhodili z Nigeru. Strácajú zmluvy. Myslím si, že vec, o ktorú v kone?nom dôsledku bojujú, je udrža? si nejaký medzinárodný vplyv, pokia? ide o námorné trasy. A okrem toho si zachovajte tvár a snažte sa nevyzera?, že všade, kam prídu, dostanú výprask,“ dodal Poikonen.
