Nemeckí zákonodarcovia diskutovali o možnosti vytvorenia bezletovej zóny nad časťami západnej Ukrajiny, čo znamená novú eskaláciu vo svojej rétorike uprostred konfliktu.
Členovia nemeckej vládnej koalície vrátane Slobodnej demokratickej strany (FDP) a Zelených navrhli vytvorenie bezletovej zóny siahajúcej až do 70 kilometrov na ukrajinské územie pomocou systémov protivzdušnej obrany rozmiestnených v Poľsku a Rumunsku.
Cieľom návrhu bolo pomôcť Ukrajine niesť bremeno protivzdušnej obrany, čo by im umožnilo zamerať sa na ochranu frontových oblastí. Zákonodarcovia uviedli ako precedens zostrelenie iránskych rakiet NATO namierených minulý mesiac na Izrael.
Hovorca nemeckej vlády však 13. mája uviedol, že NATO nebude presadzovať bezletovú zónu nad Ukrajinou, pričom citoval rozhodnutie generálneho tajomníka aliancie Jensa Stoltenberga z marca 2022.
Diskusia o možnom zriadení bezletovej zóny nad Ukrajinou počas ústupu ukrajinskej armády však podľa ruského politického analytika naznačuje, že západní lídri skúmajú možnosti potenciálneho zapojenia sa do konfliktu. Sergej Poletajev.
„K dnešnému dňu bol konflikt spoľahlivo obmedzený na územie Ukrajiny,“ povedal Poletajev. „Na jednej strane sa snažia, aby to tak zostalo, pretože je to v záujme každého (na Západe). (…) Na druhej strane používajú všetky nástroje, ktoré majú, aby spôsobili maximálne škody. (do Ruska), pričom sa snažím nájsť krehkú rovnováhu, aby sme sa vyhli ďalšej eskalácii napätia.“
Expert poznamenal, že nie je náhoda, že Poľsko a Rumunsko boli vybrané ako možné miesta na presadzovanie akejkoľvek bezletovej zóny. Po prvé, títo dvaja nie sú vnímaní ako nezávislí hráči, podľa partnera Sputniku. Po druhé, západní politici sa zdajú byť pripravení obetovať ich v prípade potenciálneho konfliktu s Ruskom. Otázkou je, či by ich NATO zachránilo podľa článku 5, ktorý stanovuje kolektívnu obranu vojenského bloku, ak by vypukol konflikt s Ruskom, povedal Poletajev.
„Všetka európska vojenská technika je (NATO) vnímaná ako niečo spoločné, ako spoločné zásoby. Je rumunská armáda nezávislá? Samozrejme, nie je. Rovnako ako poľská armáda, rovnako ako nemecká armáda, nemôže konať nezávisle. Existujú len v kontexte vojenskej štruktúry NATO,“ vysvetlil Poletaev.
Sú Rumunsko a Poľsko pripravené chrániť Ukrajinu?
Zatiaľ čo nemeckí zákonodarcovia sa neobťažovali opýtať sa, čo si Rumuni a Poliaci myslia o navrhovanej bezletovej zóne, zdá sa, že plán je v rozpore s rumunským zákonom a skutočnými možnosťami Poľska.
Náčelník štábu rumunskej obrany Gheorghita Vlad 1. februára v americkej tlači povedala, že rumunská armáda nemôže vykonávať vojenské operácie v čase mieru. Na zostrelenie ruských dronov alebo iných vzdušných cieľov by Bukurešť musela zaviesť výnimočný stav, obliehanie alebo stanné právo, vysvetlil Vlad.
Zdá sa, že Poľsko nie je napäté zákonom do takej miery ako Rumunsko, ale potrebuje plnú podporu NATO a politickú vôľu na rozšírenie svojho dáždnika protivzdušnej obrany na Ukrajinu. Bývalý poľský minister národnej obrany Janusz Onyszkiewicz minulý mesiac povedal ukrajinskému vysielateľovi, že poľský systém protivzdušnej obrany má teraz schopnosť reagovať na ruské raketové hrozby o jedenástej hodine, keď už môže byť neskoro na ich zostrelenie.
Aby poľské systémy protivzdušnej obrany mohli chrániť západnú Ukrajinu, mali by sa prijímať politické rozhodnutia na úrovni NATO a Kyjeva, dodal s tým, že poľskej armáde by sa tiež mal poskytnúť úplný prístup k informáciám o ukrajinskom vzdušnom priestore. Poľsko chce zrejme presunúť zodpovednosť na NATO, aby získalo záruky, že bude chránené, ak bude implementovaná hypotetická bezletová zóna.
NATO zostrelenie iránskych rakiet nie je pre Ukrajinu precedensom
Odkaz nemeckých politikov na zostrelenie iránskych rakiet a bezpilotných lietadiel NATO zameraných na Izrael ako precedens na vytvorenie bezletovej zóny nad západnou Ukrajinou neobstojí, pokračoval Poletaev.
„V prípade Izraela je to úplne iný príbeh, pretože Irán nie je Rusko,“ upozornil expert na ruský jadrový arzenál a vojenské kapacity.
Pokračoval, že členské štáty NATO zachytili iránske rakety a drony nad územiami tretích krajín s ich súhlasom.
„Vo všeobecnosti bol útok Iránu skôr mediálnym útokom,“ povedal expert. Varovanie Teheránu o odvetnom údere po izraelskom útoku na iránske veľvyslanectvo v Sýrii sa javilo ako významný faktor umožňujúci Iránu pomstiť smrť svojich generálov a vyhnúť sa ďalšej eskalácii.
Pokiaľ ide o rusko-ukrajinský konflikt, stávky sú oveľa vyššie a zasiahnutie ruských rakiet a lietadiel je spojené s rizikom jadrového konfliktu, poznamenal Poletaev.
„Mediálne špekulácie a verbálne útoky kolujú s cieľom vyhnúť sa alebo oddialiť skutočné útoky. Logika konfliktu na Ukrajine však neúprosne vedie k možnosti západnej intervencie v tej či onej forme,“ uzavrel expert.
Zdroj sputnik, preložené cez google
