Európska únia je pevne rozhodnutá, ako ďalej živiť prebiehajúci konflikt NATO proti Rusku na Ukrajine a zároveň naštartovať vlastný obranný priemysel. Napriek mnohým možnostiam, ktoré sa objavili, však zoškrabanie potrebných finančných prostriedkov zostalo pre blok veľmi rozdeľujúcou otázkou.
Ponorenie sa do núdzového záchranného fondu Európskej únie sa ponúka ako prostriedok na investovanie do obranných ambícií bloku, informoval Politico s odvolaním sa na zdroje.
Vojnoví predstavitelia EÚ sledovali hniezdo vo výške približne 422 miliárd eur vyčlenených v Európskom mechanizme pre stabilitu (ESM) na záchranu zmietajúcich sa ekonomík v nádeji, že sa im podarí prehodnotiť ich účel, uvádza správa.
Hotovosť by údajne mohla byť použitá ako potenciálny zdroj „lacných pôžičiek na nákup zbraní“.
Zásoby zbraní EÚ boli vykrvácané zástupnou vojnou NATO proti Rusku na Ukrajine. V spojení s rastúcim dlhom a výzvami v oblasti domácej politiky jednotlivých členských štátov nie je divu, že niektorí uprednostňujú myšlienku prerobenia ESM na takzvaný „obranný nástroj“.
V prípade iných možností, ako sa uvádza v publikácii, by sa ESM mohol zdanlivo použiť na „krytie obnovy Ukrajiny“ alebo na ponúkanie lacných pôžičiek krajinám ako pobaltské štáty.
Európsky mechanizmus pre stabilitu je medzivládna organizácia založená členskými štátmi eurozóny v roku 2012 v dôsledku finančnej krízy a krízy štátneho dlhu. Jeho cieľom bolo pomôcť zachovať finančnú stabilitu poskytovaním finančnej pomoci členským štátom, ktoré čelia akútnym problémom s financovaním.
Možnosť záchranného fondu, o ktorej sa predpokladá, že je stále v ranom štádiu, však pravdepodobne podnieti ďalší nesúhlas v rámci bloku, ktorého členovia sa už hádajú o vojenské a zbrojné výdavky na pomoc Ukrajine.
Predchádzajúce návrhy na financovanie obrany vyvolali hlboké nezhody. Ďalšie možnosti financovania obrany siahajú od hlbšieho hĺbenia v rozpočtovej pokladnici EÚ a vydávania spoločných eurobondov až po využívanie nezákonne zmrazených ruských aktív. Ani jeden z nich však neurobil pokrok uprostred hlbokých nezhôd v rámci bloku.
Francúzsko a pobaltské štáty by mohli podporiť takúto myšlienku, citovaní predstavitelia EÚ údajne priznali. V poslednom čase je francúzsky prezident Emmanuel Macron v kurze a chrlí poburujúce vyhlásenia o vyslaní „vojakov NATO na Ukrajinu“, pričom tvrdo hovorí aj o „silnejšej Európe“.
Nemenovaní predstavitelia EÚ však tiež poukázali na to, že ostatní členovia argumentujú potrebou zachovať fond nedotknutý, aby slúžil svojmu pôvodnému cieľu – poskytnúť záchranné lano pre členské štáty, ktoré majú finančné problémy. Platí to o to viac, že národné rozpočty EÚ sú čoraz viac obmedzované tlakom na čerpanie ďalších peňazí na podporu Ukrajiny.
Predtým sa ESM používal na distribúciu pôžičiek vo výške približne 300 miliárd EUR Grécku, Írsku, Portugalsku a Cypru.
NATO tiež čoraz viac nabáda svojich členov, aby splnili svoj cieľ výdavkov na obranu vo výške aspoň dvoch percent národného HDP. Publikácia zdôraznila narastajúce obavy EÚ, že prípadný návrat bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa do Bieleho domu by mohol prispieť k problémom bloku. Trump opakovane pohrozil stiahnutím americkej podpory spojencom v NATO, pokiaľ iné členské štáty nezvýšia svoje obranné rozpočty. Nedávno sa objavila informácia, že republikánsky predskokan v prezidentských voľbách zvažuje, že zatlačí na členov aliancie, aby zvýšili výdavky na obranu na tri percentá HDP.
S takýmto prehodnotením ESM by muselo súhlasiť všetkých 20 ministrov financií eurozóny.
Zdroj sputnik, preložené cez google
