Legislatíva USA zakazujúca používanie k?ú?ových komponentov vyrobených v ?íne predstavuje ve?kú výzvu pre výrobcov zbraní, výrobcov EV a rôzne ?alšie priemyselné odvetvia.
Zákon z roku 2018 prijatý po?as vrcholiacej obchodnej vojny bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa s ?ínou spôsobuje americkému obrannému priemyslu ve?ké bolesti hlavy.
Diktát zakazuje používanie takzvaných magnetov vzácnych zemín vyrobených v ?íne v americkej vojenskej výzbroji. Výkonné magnety vyrobené z exotických kovov, ako je neodým, európium a ytrium, sú cenené pre svoju silu a používajú sa vo všetkom, od bezpilotných lietadiel a jadrových ponoriek až po lietadlá F-35 a systémy navádzania rakiet.
Ale ve?ká vä?šina z nich sa vyrába v ?íne a ešte viac obsahuje materiály ?ažené alebo spracované v krajine. Trumpov zákon by do roku 2027 zakázal používanie všetkých takýchto magnetov americkým obranným priemyslom, ?o by výrobcom zbraní ponechalo nedostato?nú globálnu ponuku na uspokojenie sú?asných potrieb.
„Hovoríme o dodávate?skom re?azci západného sveta, ktorý v podstate neexistuje,“ povedal James Litinsky, generálny riadite? spolo?nosti MP Materials.
Neschopnos? Spojených štátov a spojeneckých krajín dosiahnu? sebesta?nos? vo výrobe magnetov vzácnych zemín je prípadovou štúdiou ú?inkov desa?ro?í západnej hospodárskej politiky.
V Spojených štátoch je neoliberalizmus projektom oboch strán. Tento termín sa prvýkrát objavil v 80. rokoch 20. storo?ia, ke? ?ilský diktátor Augusto Pinochet pod vedením Miltona Friedmana a ?alších západných ekonómov implementoval legislatívu, ktorá mala zvráti? výdobytky robotníckeho hnutia v krajine. Pinochetova vojenská junta zaviedla masovú privatizáciu, dereguláciu a vládne šetrenie, pri?om predsedala 45-hodinovému pracovnému týžd?u.
Republikánska strana v mene obchodných záujmov, ktoré sa dlho trápili pod mocou a vplyvom odborov, sa snažila realizova? podobnú politiku. Globalizácia a outsourcing umožnili spolo?nostiam posiela? tisíce pracovných miest do zámoria do krajín s nižšou mzdou a menším po?tom predpisov, ?ím zlomili chrbát hnutiu pracujúcich v USA.
Vo?by bývalého prezidenta Billa Clintona v roku 1992 znamenali vzostup Demokratickej strany, ktorá sa viac zameriavala na sociálne otázky ako na ekonomické obavy jej historickej robotníckej základne a neoliberalizmus pokra?oval v nezmenšenej miere. Nasledovali desa?ro?ia deindustrializácie.
Medzitým ?ínske štátne podniky vybudovali základy modernej dominancie krajiny v ?ažkom priemysle. Jedna takáto spolo?nos? bola sú?as?ou investi?nej skupiny, ktorá získala Magnequench, výrobcu magnetov, ktorý predtým vlastnila americká automobilka General Motors. Dohodu schválila americká vláda.
„Postavil som si vlastnú šibenicu,“ povedal Mitchell Spencer, inžinier zo spolo?nosti, ktorý školil ?ínskych robotníkov vo výrobnom závode v meste Tianjin.
Teraz, washingtonskí zákonodarcovia, ktorí predtým prijali neoliberalizmus, po druhé hádajú presunutie k?ú?ovej technológie do krajiny, ktorá je ?oraz viac vykres?ovaná ako hrozba. Roky korporátnej a vládnej politiky sa však nedajú ?ahko zvráti? a Bidenova administratíva sa uchýlila k zúfalým opatreniam, aby tento trend zastavila.
Stovky miliónov dolárov v grantoch a da?ových úveroch boli rozšírené, aby prilákali výrobcov magnetov spä? do Spojených štátov, ?ím sa zvýšila hrozba inflácie a ?alšie zadlžovanie vlády. Pozorovatelia poznamenávajú, že v USA v sú?asnosti chýbajú kvalifikovaní pracovníci potrební na vzkriesenie tohto odvetvia, ?o si vyžaduje dovoz talentov alebo posielanie zamestnancov na školenie do zahrani?ia, ?alšie náklady na nafukovanie
Jedna nemecká spolo?nos? odhaduje, že jej magnety budú o 50 % drahšie ako ?ínske náprotivky. Náklady by mohli prinúti? americkú armádu, aby sa uspokojila s menším po?tom lietadiel, ponoriek a zbra?ových systémov, ako by chcela kúpi?.
Spojené štáty sa stále pokúšajú zvráti? vývoj a vyrábajú k?ú?ové komponenty bez zapojenia globálnej dielne 21. storo?ia.
Zdroj sputnik, preložené cez google
