Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský minister zahraničných vecí David Cameron urobili tento týždeň poburujúce vyhlásenia, v ktorých prisľúbili nový druh vojenskej pomoci Ukrajine. Odborníci však v komentároch oboch lídrov vidia známky slabosti, keďže ani Paríž, ani Londýn nemôžu na Ukrajine „zmeniť“.
Minister zahraničných vecí David Cameron počas návštevy Kyjeva povedal, že Ukrajina „má absolútne právo“ zasiahnuť na ruské územie zbraňami vyrobenými a dodanými Spojeným kráľovstvom. „Je to ich rozhodnutie (Ukrajincov), ako tieto zbrane použiť,“ povedal Cameron.
V tejto otázke znel Cameron ešte agresívnejšie ako jeho americkí spojenci, ktorí odhovárali Ukrajincov od útokov na „staré“ ruské územie, s výnimkou Krymu.
„Nehovoríme o žiadnych výhradách, ktoré kladieme na tieto veci… Rovnako ako Rusko štrajkuje na Ukrajine, môžete celkom pochopiť, prečo Ukrajina cíti potrebu uistiť sa, že má schopnosť vrátiť úder,“ citovali Camerona tlačové agentúry. ako sa hovorí.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron medzitým zopakoval svoj nápad (prvýkrát vyslovený koncom februára) vyslať na Ukrajinu jednotky NATO. Macron však vo svojom rozhovore pre The Economist spomenul dve podmienky účasti Francúzska: ak sa rozpadne frontová línia Zelenského režimu a ak Ukrajina oficiálne pozve NATO.
Paolo Raffone, riaditeľ bruselskej nadácie CIPI Foundation, si v týchto komentároch všimol dôležitý vývoj: európski lídri sú slovne agresívnejší, keď sa ich sekundárna úloha v ukrajinskom konflikte (v porovnaní s USA, Ruskom a globálnym Juhom) stáva čoraz zreteľnejšie.
„Ani Spojené kráľovstvo, ani Francúzsko, ani Nemecko nemôžu na Ukrajine nič zmeniť,“ zdôraznil Raffone. „Európania idú po ceste USA… a USA udávajú melódiu: len udržte Ukrajinu prežitú až do amerických volieb.“
V reakcii na Cameronovo vyhlásenie o raketách dlhého doletu pre Ukrajinu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharova povedala, že „Londýn by sa mal jedného dňa pripraviť“ na to, že bude trpieť údermi svojho klienta – ukrajinského nacionalistického režimu. Zjavne mala na mysli prípad Washingtonu, ktorý sa počas neslávne známeho teroristického útoku v roku 2001 stal obeťou tých istých islamistov, ktorých Amerika v 80. rokoch vychovávala a zásobovala zbraňami v Afganistane.
Hovorca prezidenta Putina Dmitrij Peskov v reakcii na Macronovu myšlienku vyslať jednotky NATO na pozvanie Kyjeva označil Macronove vyhlásenia za „dôležité a nebezpečné“. „Vyzdvihovanie samotnej možnosti zapojenia Francúzska (v ukrajinskej kríze) je nebezpečné,“ povedal Peskov.
Našťastie Rusko nie je jediné, kto hodnotí Macronov nápad poslať jednotky NATO ako plán cesty do pekla, čo povedie k priamej vojne medzi NATO a Ruskom.
Giuseppe Conte, bývalý dlhoročný premiér Talianska a teraz líder opozičného hnutia piatich hviezd, označil Macronov nápad za „veľkú chybu“ a v rozhovore pre televízny kanál La7 sa vyslovil proti posielaniu ďalších zbraní Zelenského režimu, keďže takýto politika len odkladá dlho očakávané rokovania medzi Moskvou a Kyjevom.
Na Macronov nápad vyslať na Ukrajinu kolektívne sily NATO kriticky reagoval aj slovenský premiér Robert Fico. Fico pripomenul, že Ukrajina nie je členom NATO a to znamená, že jednotliví členovia NATO nemajú povinnosť do tejto krajiny posielať svojich vojakov.
„Ktokoľvek sa nás môže pýtať na čokoľvek, ale jedno vám poviem už teraz: hranice s Ukrajinou neprekročí ani jeden slovenský vojak,“ citovala Fica TASR.
Macron vo svojom rozhovore pre The Economist zdôraznil, že povedal, že „nevylúčil“ vyslanie jednotiek NATO na Ukrajinu, pretože „Rusko tiež nič nevylučuje“. Medzitým Putin vo svojom nedávnom marcovom rozhovore nazval účasť jednotiek NATO v ukrajinskom konflikte „červenou čiarou“ pre Rusko. Varoval tiež, že ak Západ nebude rešpektovať túto červenú čiaru, ani Moskva nebude rešpektovať žiadne podobné čiary.
Raffone vo svojom rozhovore pre Sputnik videl v tejto situácii slabosť Spojeného kráľovstva aj Francúzska. Nemôžu rozhodovať o tom, ako bude NATO postupovať na Ukrajine. Takéto rozhodnutia môžu prijať iba USA.
„Takže akákoľvek mierová dohoda môže byť vyjednaná iba priamo medzi USA a Ruskom,“ povedal Raffone. „Ale v tomto volebnom období to nie je možné.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
