Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie prináša TASR sériu dokumentačných materiálov.
„Približovanie sa Slovenska k Európskej únii začalo prípravou a podpisom Asociačnej dohody, ktorá definovala aj perspektívu členstva v EÚ. Napĺňaním Asociačnej dohody sa slovenský právny poriadok začal prispôsobovať legislatíve EÚ a dochádzalo k zbližovaniu hospodárskych a sociálnych politík,“ uvádza sa v Hodnotiacej správe o 10 rokoch členstva SR v EÚ.
V máji 1994 po slávnostnom odovzdaní dokumentu o asociačnom štatúte sa Slovensko, spoločne s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom, Bulharskom, Rumunskom, Litvou, Lotyšskom a Estónskom, zaradilo medzi asociovaných členov Západoeurópskej únie.
V júni 1995 vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar a minister zahraničných vecí Juraj Schenk odovzdali vtedajšiemu francúzskemu prezidentovi Jacquovi Chiracovi, ktorý bol v tom čase aj hlavou štátu predsedajúcej krajiny Európskej únie, prostredníctvom ministra zahraničných vecí Francúzska prihlášku Slovenskej republiky do EÚ spolu s Memorandom vlády SR k prihláške do EÚ.
V Memorande vlády k žiadosti SR o členstvo v EÚ sa uvádzalo, že strategickým cieľom SR je získať plné členstvo v EÚ v horizonte okolo roku 2000.
„Slovenská republika završuje týmto jednu etapu a to je príprava na podanie žiadosti o priame členstvo v EÚ. Táto žiadosť bola odovzdaná k rukám predsedu predsedajúcej krajiny, pánovi Jacquesovi Chiracovi prostredníctvom ministra zahraničných vecí Francúzskej republiky Hervému de Charette. Toto odovzdanie prihlášky má pre nás okrem symbolického aktu aj význam historickej novej etapy, ktorá v asociovanom členstve znamená priamy prístup ku všetkým kontaktom, ktoré z členstva budú vyplývať,“ uviedol vtedy novinárom Mečiar, informuje TASR na základe svojho archívu.
Európska komisia odporučila Slovensko v roku 1999 na začatie rokovaní o vstupe do EÚ
Európska komisia (EK) v správe v októbri 1999 odporučila Slovensko a ďalšie kandidátske krajiny tzv. druhej skupiny na začatie rokovaní o vstupe do Európskej únie. Spolu so SR získali odporúčanie aj Litva, Lotyšsko, Malta a podmienečne aj Rumunsko a Bulharsko.
Slovensko podľa správy spĺňalo všetky politické kritériá a EK ocenila pokrok, ktorý krajina dosiahla od parlamentných volieb v roku 1998. Zároveň však pripomenula, že Slovensko ešte nemožno považovať za krajinu s plne fungujúcou trhovou ekonomikou a mala tiež pokračovať v úsilí o zabezpečenie stabilného a trvalého fungovania demokratických inštitúcií, zintenzívniť boj proti kriminalite a korupcii a chrániť práva národnostných menšín. Osobitnú pozornosť mala SR venovať situácii Rómov a boju proti diskriminácii v spoločnosti. V oblasti politických kritérií dosiahlo podľa Komisie najvýraznejší pokrok zo všetkých kandidátov práve Slovensko. „Slovensko môže byť teraz považované za krajinu spĺňajúcu kodanské politické kritériá,“ uvádza sa v správe.
Na decembrovom summite v Helsinkách Slovensko dostalo pozvanie na začatie rokovaní o vstupe do EÚ. Spolu so Slovenskom dostalo pozvánku Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko, Litva a Malta.
„Rozhodnutie EÚ je historickým okamihom pre Európsku úniu, jej členské štáty i asociované krajiny. Je to historický okamih pre Slovenskú republiku,“ povedal v tom čase pre TASR vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda. „Európska únia rozhodla o novej architektúre európskeho domu, v ktorom má rovnocenné miesto rezervované aj Slovensko,“ dodal.
Vo februári 2000 začali v Bruseli oficiálne rokovania o vstupe Slovenskej republiky a ďalších piatich krajín do EÚ. Vtedajší šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan uviedol, že išlo o prvý hmatateľný dôkaz toho, že politika slovenskej vlády je proeurópska a že takýmto spôsobom ju hodnotí aj EÚ. „Slovensko dnes nastúpilo na cestu do Európskej únie. Teraz nás však čaká tvrdá a dôsledná práca, ktorú budú naši partneri hodnotiť výlučne podľa výsledku,“ uviedol Kukan vo vtedajšom rozhovore pre TASR.
V marci hlavný vyjednávač SR pre vstup do Európskej únie Ján Figeľ odovzdal v Bruseli pozičné dokumenty na rokovania o vstupe Slovenska do EÚ v ôsmich kapitolách – malé a stredné podniky; veda a výskum; školstvo a vzdelávanie; štatistika; vonkajšie vzťahy; spoločná zahraničná a bezpečnostná politika; kultúra a audiovizuálna politika a hospodárska súťaž. Týmto krokom sa prakticky začali rozhovory o vstupe Slovenska do EÚ.
EK v hodnotiacej správe zverejnenej v novembri 2000 privítala celkový pokrok Slovenska na ceste do Európskej únie. Avšak takmer vo všetkých oblastiach ho označila za nedostatočný. Mnohé reformné kroky sa podľa nej nepodarilo dosiahnuť pre nedostatok politického konsenzu. Prvýkrát sa však Slovensko dočkalo označenia fungujúca trhová ekonomika. Taktiež ďalej pokročilo v upevňovaní demokratického systému a normálneho fungovania inštitúcií. Informuje TASR na základe svojho archívu.
EÚ na summite vo Viedni v 1998 nerozhodla o rozšírení rokovaní o vstupe
Európska únia na svojom summite vo Viedni v decembri 1998 nerozhodla o rozšírení rokovaní o vstupe na ďalšie kandidátske krajiny a požiadala Európsku komisiu (EK), aby novú hodnotiacu správu o kandidátoch vrátane Slovenska predložila až koncom nasledujúceho roka na summite EÚ v Helsinkách. Pre Slovensko to znamenalo, že novú šancu získať pozvanie na rokovania o vstupe do EÚ a následné preradenie do „prvej skupiny krajín“ mu mohol poskytnúť až helsinský summit v decembri 1999.
V marci 1998 sa vtedajší podpredseda vlády SR a predseda Rady vlády SR pre integráciu SR do Európskej únie Jozef Kalman zúčastnil v Bruseli v sídle EÚ na ministerskej schôdzi, ktorou sa otvoril proces pristupovania desiatich kandidátskych krajín strednej a východnej Európy a Cypru do Európskej únie. Kalman odovzdal predstaviteľom EK vládou schválený Národný program na prijatie legislatívy EÚ, v ktorom SR reagovala na program Partnerstvo pre vstup a na požiadavky luxemburského summitu EÚ z decembra 1997.
Kalman po návrate z Bruselu uviedol, že stretnutie zamerané na rozšírenie Európskej únie potvrdilo „naše predstavy, že EÚ zatiaľ o ničom definitívne nerozhodla a že všetci kandidáti na vstup majú rovnaké šance. Rozhodujúci bude stav pripravenosti v čase, keď sa bude EÚ rozširovať.“
V septembri 1998 sa na Slovensku konali parlamentné voľby, ktorých výsledok označila EK za pozitívny krok k integrácii SR do európskych štruktúr. EÚ povzbudila v tom čase budúcu vládu a parlament SR, aby urýchlene riešili nedostatky, ktoré poškodili proces vstupu SR do EÚ.
Začiatkom decembra potom Európsky parlament prijal rezolúciu ku kandidatúre Slovenska na vstup do Európskej únie. V dokumente vyzval Komisiu na prehodnotenie situácie na Slovensku tak, aby Európska rada mohla prijať rozhodnutie o začiatku rokovaní počas prvého polroka 1999.
O niekoľko dní sa zišla Rada ministrov, ktorá privítala celkový pokrok kandidátskych krajín v príprave na členstvo a povzbudila ich v ďalšom úsilí. Ministri zaznamenali, že rozdiely v preberaní legislatívy EÚ sa medzi kandidátmi prvej a druhej skupiny znížili. Povzbudila všetky kandidátske krajiny, aby zintenzívnili prípravu na členstvo.
V tesnej nadväznosti na to sa vo Viedni konal summit EÚ. Lídri tam však nerozhodli o rozšírení rokovaní o vstupe na ďalšie kandidátske krajiny. Novú šancu na pozvanie mal predstavovať až summit v Helsinkách o rok neskôr.
Na margo výsledkov viedenského summitu vtedajší premiér SR Mikuláš Dzurinda uviedol, že na ňom zazneli pozitívne signály voči Slovensku a jeho demokratickým zmenám. Citoval rakúskeho kancelára Viktora Klimu, podľa ktorého si tieto jasné a pozitívne zmeny všimli „všetci v Európe“.
Zdroj feed teraz.sk
