„Ide najmä o stabilitu meny, euro je výrazne stabilnejšie ako malé meny, a tým pádom aj stabilnejšie ekonomické prostredie, najmä pre vývozcov a dovozcov, nižšie výkyvy inflácie a úrokových mier, nižšie transak?né náklady (poplatky na výmenu mien) a tiež vyššie reputa?né benefity. Okrem toho ?lenstvo znamená aj to, že krajina sedí za stolom, za ktorým sa rozhoduje o zásadných veciach spolo?nej európskej ekonomickej politiky,“ doplnil Mikloš pre TASR.
Ak by Slovensko pred 15 rokmi neprijalo euro, zvládlo by to pod?a Mikloša síce aj bez neho, ale s eurom to zvládlo lepšie. „A myslím si, že aj ?esku by sa s eurom darilo lepšie,“ podotkol. Zárove? však pod?a neho platí, že euro nie je z h?adiska úspechu ?i neúspechu krajiny rozhodujúce. „Rozhodujúca je zodpovedná a kompetentná politika vlády a to, ?i vláda robí potrebné reformy, alebo nie. To je hlavný dôvod, pre?o sme zhruba do roka 2012 ?eskú ekonomiku dobiehali, ale už nám vyše desa? rokov znovu uniká.
Mikloš pripomína, že o vstupe do eurozóny rozhodla druhá vláda Mikuláša Dzurindu (2002 – 2006) na za?iatku svojho volebného obdobia. „Rozhodnutie bolo prijaté spolo?ne s Národnou bankou Slovenska a predpoklady na vstup (plnenie tzv. maastrichtských kritérií) boli splnené najmä v?aka reformám druhej Dzurindovej vlády. Slovensko bolo v tom ?ase považované za najreformnejšiu krajinu na svete. V?aka tomu sme potom rýchlo (v novembri 2005) vstúpili do systéme ERM II, tzv. predsie? eurozóny,“ spomína Mikloš.
Ke? Slovensko vstúpilo do eurozóny, vládol už kabinet Roberta Fica. „Ficova prvá vláda (2006 – 2010) už žiadne reformy nerobila a v zásade ani nemusela. Zdedila najrýchlejšie rastúcu ekonomiku v Európe, v roku 2006 rast 8,4 % a v roku 2007 dokonca viac ako 10 %, a k úspešnému zav?šeniu vstupu do eurozóny od 1. 1. 2009 najviac prispela dvomi vecami, ktoré neurobila. Nezrušila plán vstupu do eurozóny a nezrušila reformy Dzurindových vlád, hoci vo vo?bách 2006 s?ubovala, že ich všetky zruší,“ doplnil Mikloš.
Zdroj feed teraz.sk
