Astronómovia po prvýkrát spozorovali jav, ktorý pod?a nich pripomína dúhu, vyskytujúci sa na planéte mimo našej slne?nej sústavy, a ktorý by mohol odhali? nové poznatky o cudzích svetoch.
Pozorovania z vesmírneho teleskopu Cheops Európskej vesmírnej agentúry, alebo Characterizing Exoplanet Satellite, odhalili „efekt slávy“ na WASP-76b, ultra horúcej exoplanéte vzdialenej 637 svetelných rokov od Zeme.
Tento efekt, ktorý sa ?asto pozoruje na Zemi, pozostáva zo sústredných farebných svetelných prstencov a vzniká, ke? sa svetlo odráža od mrakov z jednotnej látky.
Mimo Zeme bol efekt slávy pozorovaný len na Venuši, kým Cheops a ?alšie misie nezachytili neuverite?ne slabý signál, ktorý nazna?uje, že sa vyskytuje v atmosfére pekelne horúcej WASP-76b. Na základe signálu, ktorý zachytila sonda Cheops, sa astronómovia domnievajú, že atmosférický jav smeruje priamo k Zemi.
„Existuje dôvod, pre?o žiadna sláva nebola doteraz pozorovaná mimo našej Slne?nej sústavy – vyžaduje si ve?mi zvláštne podmienky,“ uviedol vo vyhlásení hlavný autor štúdie Olivier Demangeon, astronóm z Inštitútu astrofyziky a vesmírnych vied v Portugalsku. „Po prvé, potrebujete atmosférické ?astice, ktoré sú takmer dokonale sférické, úplne rovnomerné a dostato?ne stabilné na to, aby sa dali pozorova? dlhý ?as. Blízka hviezda planéty musí svieti? priamo na ?u, pri?om pozorovate? – tu Cheops – musí by? v správnej orientácii.“
WASP-76b zaujala astronómov už od svojho objavu v roku 2013.
Exoplanéta tesne obieha okolo svojej hostite?skej hviezdy a intenzívne teplo a žiarenie, ktoré dostáva od tejto hviezdy podobnej Slnku – viac ako 4 000-krát viac žiarenia, ako dostáva Zem od nášho Slnka – spôsobilo, že WASP-76b sa nafúkla, takže je takmer dvakrát vä?šia ako Jupiter, najvä?šia planéta v našej slne?nej sústave.
Planéta je slapovo viazaná na svoju hviezdu, ?o znamená, že jedna jej strana, známa ako denná strana, je vždy oto?ená k hviezde, zatia? ?o druhá strana planéty je trvalo v noci.
Denná strana WASP-76B dosahuje spa?ujúce teploty 4 352 stup?ov Fahrenheita (2 400 stup?ov Celzia). Prvky, ktoré by na Zemi bežne tvorili horniny, sa na dennej strane topia a vyparujú, než skondenzujú a vytvoria oblaky, z ktorých sa na no?nej strane uvo??uje dáž? z roztaveného železa.
Zdroj telegram
