Priblížila, že najčastejšou príčinou návštevy ambulancií všeobecných lekárov a ambulantných pneumológov je vyšetrenie pre kašeľ. Tvorí desať až 38 percent všetkých vyšetrených pacientov. Vysvetlila, že samotný kašeľ pritom nie je ochorením, ale symptómom s rôznou príčinou. Akútny kašeľ trvá v priemere tri týždne, chronický môže trvať aj dlhšie ako dva mesiace.
„Pacient sa môže pri chronickom kašli sťažovať na pocit ‚zatekania‘ do nosohltanu, chronickú sekréciu z nosa, pocit cudzieho telesa v hrdle alebo ‚suché hrdlo‘, chrapot alebo sipot. Alarmujúcim príznakom je prítomnosť krvi v hlienoch alebo vykašliavanie krvi,“ ozrejmil pneumológ Michal Šenitko. Upozornil, že ak kašeľ trvá dlhšie ako dva mesiace, nemal by sa v žiadnom prípade podceňovať.
„Príčinou chronického kašľa môže byť astma, alergia či chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP). Medzi najzávažnejšie ochorenie, ktoré súvisí s chronickým kašľom, je však rakovina pľúc. Na Slovensku patrí toto ochorenie medzi tri najčastejšie onkologické diagnózy s vysokou úmrtnosťou,“ doplnil.
Podľa Paluškovej je dôležité sústrediť sa na včasné odhalenie rakoviny a začiatok liečby v čo najkratšom čase. „Liečba pokročilých štádií karcinómu pľúc znamená nielen horšiu prognózu pre pacienta, ale je aj finančne náročná,“ skonštatovala.
Nový štandard má preto výrazne skrátiť a jasne definovať cestu pacienta s chronickým kašľom od všeobecného lekára k pneumológovi. Vznikol vďaka spolupráci Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska a Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti. Odborníci upozornili, že v súčasnosti je na Slovensku takmer 70 percent pacientov s karcinómom pľúc diagnostikovaných v pokročilom štádiu a priemerný čas, kým sa pacient od prvých symptómov dostane k liečbe, je viac ako 160 dní.
Zdroj feed teraz.sk
