Niektoré baktérie v tráviacom trakte majú pod?a novej štúdie schopnos? požiera? cholesterol a tak chráni? pred chorobami srdca.
Vysoká diverzita ?revných mikróbov zjavne súvisí so zníženým výskytom srdcovocievnych ochorení. Už v minulosti sa zistilo, že žalúdo?ný mikrobióm ?udí trpiacich na aterosklerózu ?i iné choroby srdca sa líši od mikrobiómu zdravých ?udí. Vedci sa domnievali, že je to napojené na enzým IsmA, ktorý tvoria mikróby a dokáže rozklada? cholesterol. ?udia, ktorým ?revné baktérie vytvárajú enzým IsmA, majú nižší obsah cholesterolu v krvi ako tí, ktorí tento enzým nemajú. Nebolo však jasné, ktoré baktérie tento enzým produkujú.
Štúdia zverejnená 2. apríla v ?asopise Cell dokazuje, že práve baktérie rodu Oscillibacter rozkladajú cholesterol a ?udia, ktorí majú takýchto baktérií viac, majú nižšiu hladinu cholesterolu ako tí, ktorí ich majú menej.
Vedci zaznamenali u obojživelníkov prvý prípad použitia ultrazvuku na obranu pred predátormi. Novú štúdiu zverejnil odborný žurnál Acta Ethologica.
Výskumníci zaznamenali zvukový signál v dvoch prípadoch. Analýzou ur?ili jeho frekven?ný rozsah v rozmedzí sedem až 44 kilohertzov (kHz). ?udský sluch dokáže zaznamena? zvuky s frekvenciou najviac 20 kHz, zvuky s vyššou frekvenciou ozna?ujeme ako ultrazvuk.
„Niektorí potenciálni predátori obojživelníkov, napríklad netopiere, hlodavce a malé primáty, dokážu vydáva? a vníma? zvuky tejto frekvencie (ultrazvuk), ktoré ?udia zachyti? nedokážu. Jednou z našich hypotéz je, že zvuk vydávaný v ohrození cieli na niektorých z nich, je však možné aj to, že má odplaši? ?o najvä?ší po?et predátorov,“ uvádza hlavný autor štúdie Ubirat Ferreira Souza. Štúdia bola sú?as?ou jeho diplomovej práce na Biologickom inštitúte Štátnej univerzity v Campinas (IB-UNICAMP) v Brazílii.
Štrká?e na kalifornskom ostrove Santa Catalina sú menšie, ale ostrejšie ako príslušníci rovnakého druhu obývajúce pevninu. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej v odbornom žurnále Toxins.
Ostrov Santa Catalina je ob?úbenou turistickou destináciou a leží približne 47 kilometrov od pobrežia Los Angeles. Behaviorálny ekológ William Hayes z univerzity v kalifornskom meste Loma Linda (LLU) spolu so svojimi študentmi skúmal populáciu štrká?ov druhu Crotalus helleri na ostrove, študenti sa však s?ažovali na vä?šiu „ostros?“ plazov, teda na prudkos? ich obrannej reakcie.
Vyššia ostros? ostrovnej populácie živo?íchov sa prie?i koncepcii tzv. ostrovnej krotkosti. Tá tvrdí, že ostrovné populácie živo?íchov bývajú zvy?ajne menej plaché ako jedince rovnakého druhu žijúce na pevnine. Dôvodom je strata plachosti pred potenciálnymi predátormi, najmä pred ve?kými živo?íchmi, ktorú spôsobuje izolovanos? ich životného prostredia. Tento jav pozoroval už Charles Darwin v 19. storo?í na súostroví Galapágy.
Rastúci po?et s?ažností z radov študentov prinútil Hayesa vykona? zaslepený test s hadmi.
Výsledky testovania potvrdili, že odoberanie jedu ostrovným štrká?om Hayesovi trvalo výrazne dlhšie a pokúsili sa ho uštipnú? až 4,7-násobne ?astejšie ako jedince z pevniny. Pri odoberaní jedu vylu?ovali v pomere k svojej hmotnosti viac než dvojnásobok jedu ako hady z pevniny, hoci boli v porovnaní s nimi priemerne o 21 percent menšie.
Zdroj feed teraz.sk
