„Rwanda bola úplne pokorená veľkosťou našej straty. A lekcie, ktoré sme sa naučili, sú vryté do krvi,“ povedal Kagame počas slávnostnej ceremónie v hlavnom meste Kigali. Rwanda si 7. apríla pripomína začiatok zabíjania, pri ktorom za sto dní zahynulo 800.000 ľudí. Okrem menšinových Tutsiov boli medzi nimi aj umiernení Hutuovia.
„Bolo to medzinárodné spoločenstvo, ktoré zlyhalo, či už z opovrhnutia alebo zbabelosti,“ povedal v prejave Kagame, ktorý pochádza z etnika Tutsiov. V publiku bolo viacero predstaviteľov afrických štátov a bývalý americký prezident Bill Clinton. Ten genocídu v Rwande označil za najväčšie zlyhanie svojej administratívy.
Ceremónie 7. apríla sa začali kladením vencov na masové hroby a zapálením pamätného plameňa pri pamätníku genocídy v hlavnom meste Kigali. V tento deň v roku 1994 hutuské milície Interahamwe (v preklade „tí, ktorí spolu útočia“) a Impuzamugambi rozpútali etnické čistky, pretože v noci 6. apríla bolo pri pristávaní zostrelené lietadlo rwandského prezidenta Juvénala Habyarimana. Na jeho palube bol aj prezident susedného Burundi Cyprien Ntaryamira, obaja Hutuovia. Okolnosti atentátu neboli nikdy objasnené.
Masové zabíjanie trvalo až do 4. júla 1994, keď prevažne tutsijský Rwandský vlastenecký front (FPR) dobyl hlavné mesto Kigali. Velil mu vtedy 36-ročný Kagame.
Podľa vyšetrovania americkej právnickej firmy Levy Firestone Muse z roku 2022 Francúzsko tušilo, že v Rwande sa chystá genocída, napriek tomu podporovalo režim Hutuov. Podľa kritikov krviprelievanie „mohli zastaviť“ Francúzsko a jeho spojenci na Západe aj v Afrike, ale chýbala im na to vôľa.
Bezpečnostná rada OSN 8. novembra 1994 vytvorila Medzinárodný trestný súd pre Rwandu (ICTR), ktorý sídlil v meste Arusha v Tanzánii s úlohou súdiť hlavných zodpovedných za genocídu. Oficiálne ukončil činnosť 31. decembra 2016.
Zdroj feed teraz.sk
