Charizmatický politik a autor ve?kých reforiem sa stal v poradí siedmym spolkovým kancelárom – prvým, ktorý stál v dejinách Nemecka na ?ele vládnej koalície vytvorenej zo sociálnych demokratov a zelených. V nede?u 7. apríla bude ma? 80 rokov.
Gerhard Fritz Kurt Schröder sa narodil 7. apríla 1944 v Mossenbergu (v sú?asnosti mestská ?as? Blombergu) v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Iba šes? mesiacov po narodení padol jeho otec v druhej svetovej vojne v Rumunsku. Vyrastal vo ve?mi skromných podmienkach. Matka zarábala peniaze upratovaním a prácou vo fabrike. Detstvo bez otca a ?ažké povojnové ?asy výrazne ovplyvnili Schröderove politické názory.
Popri práci v železiarstve v Göttingene navštevoval ve?ernú školu, ktorú ukon?il v roku 1964 maturitou. V rokoch 1966 – 1971 študoval právo na univerzite v Göttingene. Po skon?ení vysokej školy nastúpil najskôr na krajinský súd v Hannoveri, od roku 1978 až do roku 1990 pôsobil ako advokát.
V roku 1963 vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), predsedom jej mládežníckej organizácie Jungsozialisten (Jusos) bol v rokoch 1978 – 1980. SPD viedol od apríla 1999 do februára 2004.
Pred zasadnutím do kresla spolkového kancelára zastával v rokoch 1990 – 1998 post premiéra spolkovej krajiny Dolné Sasko.
Do roku 1982, ke? sa za?ínala éra vlády kres?anského demokrata Helmuta Kohla, sa datuje príhoda, pod?a ktorej sa v tom ?ase 38-ro?ný poslanec Gerhard Schröder postavil v bujarej nálade pred bránu Úradu spolkového kancelára v Bonne. Za?al ?ou lomcova? a kri?a?, aby ho pustili dnu. Neúspešne. Ale o 16 rokov neskôr už k?ú?e od úradu kancelára preberal.
Po ví?azstve v septembrových vo?bách do Bundestagu sa 54-ro?ný Gerhard Schröder stal 27. októbra 1998 spolkovým kancelárom. S ním sa dostala k moci aj prvá ?erveno-zelená vládna koalícia v dejinách Nemecka zložená zo sociálnych demokratov a zelených.
Po parlamentných vo?bách v roku 2002 koalícia sociálnych demokratov a zelených vedená kancelárom Schröderom pokra?ovala až do pred?asných septembrových volieb do Bundestagu v roku 2005. Po nich sa moci 22. novembra 2005 ujala prvá žena v dejinách Nemecka, kres?anská demokratka Angela Merkelová (CDU).
Kritik vojny v Iraku a autor zásadného reformného balíka Agenda 2010, Gerhard Schröder sa ozna?oval aj za ´mediálneho kancelára´, pretože dokázal brilantne komunikova? s médiami. Od médií si vyslúžil prívlastok ´Audi-Kanzler´, ?o bola narážka na štvorkruhový symbol automobilov Audi, lebo v tom ?ase bol štvrtýkrát ženatý. V poradí piatou manželkou exkancelára je Juhokórej?anka So-jon Schröderová-Kimová, s ktorou sa oženil v roku 2018.
Po odchode z Úradu spolkového kancelára sa stal Gerhard Schröder, ktorý je považovaný za blízkeho priate?a ruského prezidenta Vladimira Putina, predsedom dozorných rád v ruskej plynárenskej spolo?nosti Nord Stream, ako aj v ruskom ropnom gigante Rosnef?.
Hoci bývalý spolkový kancelár ozna?il februárovú ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022 za „fatálne chybné rozhodnutie“, napriek rastúcemu tlaku sa od šéfa Krem?a a jeho režimu nedištancoval. Dokonca 17 straníckych pobo?iek požadovalo vylú?enie niekdajšieho predsedu strany z SPD. Arbitrážna komisia sa ale s touto najtvrdšou formou straníckeho trestu v marci 2022 nestotožnila. Vedenie SPD sa však po ruskej invázii od svojho bývalého šéfa dištancovalo.
V máji 2022 oznámil, že odíde z dozornej rady ruského energetického gigantu Rosnef? a odmietol aj nomináciu na miesto ?lena predstavenstva v ruskej plynárenskej spolo?nosti Gazprom.
Gerhard Schröder aj viac ako dva roky po útoku Ruska na Ukrajinu obhajuje svoje priate?stvo s Vladimirom Putinom. Minulý týžde? opä? vyslovil myšlienku, že by mohol vystupova? vo vojne v úlohe sprostredkovate?a, pretože si vie predstavi?, že jeho priate?stvo s ruským prezidentom by mohlo prispie? k ukon?eniu krviprelievania.
Zdroj feed teraz.sk
