Príbuzní dostali posledný list od Kalesnikavovej pred vyše rokom – 15. februára 2023. Odvtedy bieloruské úrady jej rodine príbuzným o nej neposkytujú žiadne informácie. Známe je len to, že po vynesení rozsudku v septembri 2021 poslali Kalesnikavovú do ženskej väznice č. 4 v meste Homeľ na juhovýchode Bieloruska, kde ju okamžite umiestnili do trestnej samotky (PKT).
Podľa zákona maximálna doba pobytu v cele typu PKT je šesť mesiacov. Zdroj pre RFE/RL však uviedol, že Kalesnikavová bola po šistich mesiacoch v PKT na niekoľko dní presunutá do klasickej väzenskej cely a následne opäť do PKT.
V trestnej cele v bieloruských väzniciach nemajú odsúdení k dispozícii matrac, vankúš, prikrývku, posteľnú bielizeň či vrchný odev. Ako uviedla spolupracovníčka stanice RFE/RL, ktorú nedávno prepustili zo ženskej väznice v Homeli, Kalesnikavová bola v PKT len v tričku, legínach a väzenskej uniforme. Musela spať na holých doskách. „Z chladu a vlhkosti bolia kĺby,“ zdôraznila.
Kalesnikavová patrí k lídrom bieloruskej opozície. Pred prezidentskými voľbami konanými v auguste 2020 bola koordinátorkou predvolebného štábu Viktara Babaryku, ktorému však napokon úrady znemožnili kandidovať.
Kalesnikavová následne vo voľbách podporila Sviatlanu Cichanovskú, ktorá v nich podľa opozície porazila Alexandra Lukašenka, vyhláseného ústrednou volebnou komisiou za víťaza. Západ však Lukašenka ako prezidenta Bieloruska neuznáva.
Krátko po voľbách, 7. septembra 2020, Kalesnikavovú v Minsku uniesli maskovaní muži, ktorí ju vzali na hranice s Ukrajinou, kde jej prikázali prekročiť hranice. Ona to však urobiť odmietla a namiesto toho roztrhala svoj pas. Následne ju previezli späť do Minska a uväznili.
V roku 2021 ju súd v Minsku odsúdil na 11 rokov väzenia, keď ju uznal za vinnú v troch bodoch obžaloby, vrátane sprisahania s cieľom získať moc.
Ľudskoprávne organizácie považujú Kalesnikavovú za politickú väzenkyňu, poprední svetoví politici žiadajú jej prepustenie na slobodu.
Zdroj feed teraz.sk
