Podľa zákona by organizácie financované zo zahraničia boli zaregistrované ako „zahraniční agenti“. Podobný zákon existuje v Rusku.
Generálny tajomník NATO, Jens Stoltenberg, si myslí, že tieto kroky by boli v rozpore so snahou o posilnenie demokratických inštitúcií v krajine. Gruzínsko by podľa neho malo pracovať na reformách, ktoré ho priblížia k Európskej únii a NATO. „Som proti pokusom gruzínskej vlády o znovuzavedenie návrhu legislatívy o zahraničných agentoch a zahraničnom vplyve,“ dodal Stoltenberg.
Vládnuca strana Gruzínsky sen v stredu oznámila zámer opätovne predložiť návrh zákona do parlamentu po jeho stiahnutí v marci 2023.
Gruzínsko získalo v decembri 2023 štatút kandidátskej krajiny do EÚ pod podmienkou, že podnikne kroky k fungovaniu slobodnej občianskej spoločnosti a bude bojovať proti „dezinformáciám proti Európskej únii a jej hodnotám.“
Opozícia sa obáva, že prijatie zákona bude podkopávať demokraciu a zníži šance na vstup do Európskej únii. Členstvo v EÚ si želá väčšina obyvateľov krajiny.
V správe vydanej Tlačovým a delegačným tímom pre Gruzínsko sa píše „Podporujeme vládnucich politikov v krajine, aby prijali a implementovali zákony, ktoré sú v súlade s cieľom pripojiť sa k Európskej únii.“
Znepokojenie nad situáciou vyjadril aj hovorca ministerstva zahraničných vecí USA, Matthew Miller. Podľa neho tieto kroky „ublížia občianskej spoločnosti, ktorá zlepšuje životy gruzínskych občanov.“
Zdroj feed teraz.sk