Bátor pripomenul, že Slovensko sa od vstupu do Aliancie zú?ast?ovalo na misiách a operáciách spojencov. Jedna z najvä?ších ú?astí bola v Afganistane, kde slovenskí vojaci pôsobili až do konca misie a pod?a jeho slov boli medzi poslednými, ktorí opustili niektoré základne, spolu s americkými vojakmi a niekedy až po nich.
„Práca, ktorú tam odviedli, bola výrazná. Boli sme aj na misii v Kosove, ešte stále sme prítomní na operácii v Bosne a Hercegovine, ktorá je najvä?ším zhmotnením spolupráce medzi NATO a EÚ a máme dokonca pár vojakov na výcvikovej, nebojovej misii v Iraku. Ten svoj diel, sme si naplnili,“ opísal situáciu.
Upozornil, že v sú?asnosti, ke? NATO nemá to?ko operácii a misií mimo svojho územia, ove?a vä?ší dôraz sa kladie na spolo?né cvi?enia, kde Slovensko má ?o zlepšova?. To znamená viac vojakov vysiela? na spolo?né mnohonárodnostné cvi?enia, ?astejšie sa pohybova? s vojenskou technikou mimo hraníc krajiny a zvyka? si, že sme sú?as?ou vä?šieho celku.
Bátor potvrdil, že ani v diplomatickom rozmere Slovensko v NATO nestálo bokom a vždy podporovalo politiku otvorených dverí Aliancie.
„Osobitne v prípade ?iernej Hory to bolo Slovensko, ktoré navrhlo jeden z nových systémov ako by sa malo vykazova? plnenie predvstupových podmienok, aby sa finálny proces prijatia ?iernej Hory do NATO urýchlil,“ povedal.
Rovnako aktívne SR podporovala aj vstup Severného Macedónska. Silný hlas oh?adom rozširovania Aliancie malo Slovensko aj na summite NATO v Bukurešti v roku 2008, kde perspektívu ?lenstva dostali Ukrajina a Gruzínsko a tiež na vla?ajšom summite vo Vilniuse, kde sa opä? otvorene hovorilo o budúcnosti Aliancie.
„Ten posledný štát so štatútom kandidáta, o ktorom sa dnes ale menej hovorí, je Bosna a Hercegovina,“ pripomenul ve?vyslanec.
Zárove? poukázal na to, že opakované vyhlásenia premiéra SR Roberta Fica o tom, že Slovensko nepodporí vstup Ukrajiny do NATO, v Aliancii nerezonujú. Platí totiž podpis exprezidenta SR Ivana Gašparovi?a z roku 2008 o podpore pre Ukrajinu a Gruzínsko, pri?om toto rozhodnutie Slovensko potvrdilo na každom ?alšom summite NATO, na ktorom sa zú?astnilo.
„Vlani vo Vilniuse zaznelo to, že nie ?i sa Ukrajina stane ?lenom, tá otázka je zodpovedaná, ale pohli sme sa dopredu v druhej z troch otázok. Ako, za akých podmienok sa Ukrajina stane ?lenom. Nezodpovedaná zostáva tretia otázka – kedy,“ vysvetlil ve?vyslanec. A dodal, že ke? k tomu dôjde, každý ?lenský štát bude ma? svoje suverénne právo s tým súhlasi? alebo nie a ratifikova? ?lenstvo novej krajiny cez svoje národné parlamenty.
(spravodajca TASR Jaromír Novak) him
Zdroj feed teraz.sk
