Už desa?ro?ia patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej ochrany prírody, v ére totalitného režimu sa podie?al na vzniku známej publikácie Bratislava/nahlas. Po Nežnej revolúcii sa angažoval aj vo verejnom živote. V nede?u 24. marca sa Mikuláš Huba dožíva okrúhlych sedemdesiat rokov.
„Môj priate? herec Marián Geišberg vravieval, že ?asy sa zmenili, ale ?udia zostali tí istí. V zásade mal ur?ite pravdu, ve? antické drámy riešia podobné problémy, s akými zápasia ?udia 21. storo?ia. Ale predsa sa našinci od ?ias Bratislavy/nahlas v nie?om zmenili: vedia o problémoch okolo nás ove?a viac, ako vedeli pred tridsiatimi šiestimi rokmi. A nemyslím tým len vedomosti nau?ené, ale aj získané osobnými skúsenos?ami – vrátane tých zahrani?ných,“ odpovedal Mikuláš Huba na otázku, ?i sa vz?ah ?loveka k prírode po?as desa?ro?í zmenil.
„Najmä v mestách sa zvýšil podiel tých, ktorí sú vo?i devastácii prírody, holorubom ?i trápeniu zvierat kritickí a empatickí. A vo všeobecnosti sa stav životného prostredia pod?a vä?šiny merate?ných ukazovate?ov zlepšil, miestami aj výrazne. Enormne však pribudlo bezoh?adných developerov a obchodníkov s prírodnými zdrojmi, ?asto s prepojením na politikov na národnej, regionálnej ?i komunálnej úrovni,“ doplnil jubilujúci ochranár.
Mikuláš Huba sa narodil 24. marca 1954 v Bratislave. Vz?ah k prírode získal aj v?aka rodi?om, ktorí boli obaja prírodovedcami. Vyštudoval geografiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a bol dlhé roky vedeckým pracovníkom Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), v.v.i.
Spolu s priate?mi reštauroval chátrajúce drevenice na opustených miestach Slovenska, v lokalitách ako Podšíp, Brízgalky, Ostur?a ?i Vlkolínec. „Vyprofilovali sa ako centrá nezávislého myslenia v normalizácii a úto?isko v nich našli aj významní disidenti,“ píše o tejto aktivite webová stránka pametnaroda.cz.
Huba stál na ?ele známej Základnej organizácie ?íslo šes? (ZO 6) Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (SZOPK). Práve ona bola neskôr hybnou silou pri vzniku samizdatu Bratislava/nahlas.
Publikácia, ktorá vyšla 2. októbra 1987, poukázala otvorene a kriticky na aktuálne problémy životného prostredia. „Bola artikulovaným a verbálnym naplnením vízie nového, demokratického, kultúrnejšieho, ekologickejšieho, zdravšieho a krajšieho Slovenska. Takto k nej pristupovala aj vä?šina jej tvorcov,“ konštatovala stránka 17november1989.sk.
Popri Hubovi boli redaktormi publikácie aj Eugen Gindl, Juraj Flamik, Fedor Gál, Peter Tatár a Ján Budaj, ktorý bol aj jej zostavovate?om. Rozhlasová stanica Hlas Ameriky ozna?ila dielo za „najvä?šiu facku, akú dostal režim od roku 1968“ a jeho autori boli vystavení nátlaku a zastrašovaniu. Václav Havel nazval 64-stranovú knihu slovenskou obdobou Charty 77.
Huba spolu s ?alšími ochranármi sa však angažovali aj v mnohých ?alších prípadoch. Zabránili zbúraniu štyroch historických cintorínov v centre Bratislavy, pomáhali pri záchrane mnohých pamiatkových objektov, napríklad kláštora v Marianke. Iniciovali tiež vznik národného parku Podunajsko. Mikuláš Huba sa angažoval sa po?as Nežnej revolúcie v Novembri 89. Vo svojom vystúpení na bratislavskom Námestí SNP oslavoval slobodu, a zárove? varoval pred slobodou drancovania.
Po prvých slobodných vo?bách v roku 1990 sa na dvojro?né volebné obdobie stal nezávislým poslancom Slovenskej národnej rady za Stranu zelených. Pomohol presadi? do textu Ústavy SR formulku, že hospodárstvo štátu bude trhové, ale ekologicky a sociálne orientované.
V roku 2006 sa stal profesorom v odbore fyzická geografia a geoekológia. V Národnej rade Slovenskej republiky pôsobil ako poslanec aj v rokoch 2012-2016, kedy bol predsedom parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. V roku 2015 inicioval vznik Slovenského ochranárskeho snemu.
Ako sa vyjadril Mikuláš Huba pre TASR pri príležitosti Svetového d?a životného prostredia, environmentálne problémy sú dnes vzájomne prepojené a ?asto jeden podmie?uje druhý.
„Najosudovejším a najkomplexnejším problémom je klimatická kríza. Ale takisto by sme nemali ignorova? masívne odles?ovanie a alarmujúcu stratu biologickej rôznorodosti. So zmenou klímy, ale nielen s ?ou, súvisí aj dramatický pokles zásob pitnej vody a vody na zavlažovanie. Pred o?ami sa nám závratnou rýchlos?ou stráca úrodná pôda a šíria sa púšte,“ tvrdí Huba.
„Rastie svetová populácia a jej nároky. Inými slovami, nožnice medzi prírodnými zdrojmi a ich spotrebou sa stále viac roztvárajú a naša ekologická i uhlíková stopa sa zvä?šuje tak, že už dávno žijeme na úkor našich detí a vnú?at,“ domnieva sa vedec a ochranár Huba s tým, že práve Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré v prepo?te na po?et obyvate?ov nadpriemerne využívajú zdroje planéty, no zárove? ju aj najviac zne?is?ujú.
Popri množstve iných ocenení získal Mikuláš Huba v roku 2008 ?estnú cenu Dominika Tatarku, o rok neskôr Pamätnú medailu k 40. výro?iu vzniku Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Prezident SR Andrej Kiska mu 1. januára 2018 udelil Rad ?udovíta Štúra I. triedy.
Zdroj feed teraz.sk
